Ukrajina nám kupuje čas. Využime ho rozumne
Len pred niekoľkými týždňami sa zdalo jasné, že Aliancia zmení svoj postoj k svojej pobaltskej frontovej línii, dnes to už také jasné nie je.
Autor je britský novinár a spisovateľ
Medové týždne trvali asi mesiac. Tak znie pochmúrne hodnotenie litovského ministra zahraničných vecí Gabrieliusa Landsbergisa. V prvých týždňoch ruskej vojny proti Ukrajine sa nakrátko zdalo možné, že sa samoľúbe, arogantné, ignorantské a chamtivé krajiny „starého Západu“ skutočne prebudili, zbadali nebezpečenstvo, ktoré hrozí zo strany Ruska, a boli pripravené urobiť potrebné rozhodnutia a priniesť obete, aby ho konfrontovali.
Už to tak nie je. Jedným znakom tohto vývoja je rastúci počet hlasov požadujúcich, aby Ukrajina urobila ústupky nevyhnutné na zastavenie vojny. Taliansky „mierový plán“ nebude poslednou podobnou snahou („prečo nedať Rusku jazero Como,“ hovorí na to Hanna Šelest z Odesy). Ďalším prejavom sú ťahanice medzi niektorými európskymi krajinami (opäť Taliansko, ale tiež Rakúsko a notoricky Maďarsko) o zabezpečenie ruských energetických dodávok. No a nezabudnite ani na druhoradé nemecké sebecké filozofovanie, či sa dá proti násiliu bojovať násilím.
Najznepokojujúcejšia je však
