Prieskum: skoro polovica Slovákov uverila, že Putin nemôže za svoju vojnu. Stúpa túžba po autoritárskom lídrovi

Hoci vojna na Ukrajine je z hľadiska faktov jednoznačná záležitosť, významná časť Slovákov podľahla propagande, ktorá za vinníka Putinovej invázie označuje Západ alebo vládu v Kyjive. V krátkom čase to potvrdil už druhý prieskum verejnej mienky.

V utorok prezentoval svoje zistenia inštitút Globsec, ktorý pravidelne robí porovnávacie prieskumy verejnej mienky v deviatich krajinách strednej a východnej Európy. Tento rok kládli otázky zamerané cielene na vojnu na Ukrajine.

Výskum, ktorý pre Globsec urobila agentúra Focus, prebiehal na prelome marca a apríla, teda viac než mesiac po začiatku vojny.

Z výsledkov vyplynulo, že 28 percent opýtaných Slovákov súhlasilo s tvrdením, že „Západ vyprovokoval Rusko“. Ďalších 16 percent sa stotožnilo so záverom, že „vojnu zapríčinila Ukrajina, ktorá utláčala ruskojazyčnú menšinu“.

Medzi skúmanými krajinami sú už len dve, kde je náchylnosť veriť propagande väčšia: Maďarsko a Bulharsko. Naopak, v Česku prokremeľským interpretáciám príčin vojny podľahlo len 15 percent opýtaných.

Súhrnné výsledky k týmto a ďalším otázkam sú zverejnené v online publikácii Globsec Trends 2022.

Podobné závery priniesol aj medzinárodný prieskum agentúry YouGov, na ktorý v polovici mája upozornil portál Euractiv.sk. V ňom 45 percent opýtaných Slovákov súhlasilo so záverom, že Rusko nie je hlavným vinníkom svojej vlastnej invázie.

Vďačnosť za NATO

Analytici sledovali nálady verejnosti aj pri ďalších otázkach, ktoré súvisia vojnou. Novinkou je napríklad čiastková „rehabilitácia“ USA v celom regióne. V súvislosti s vojnou na Ukrajine si viac ľudí než po minulé roky praje aktívnejšiu prítomnosť Ameriky v Európe.

„Zaznamenali sme najvyššiu podporu v prospech USA za sedem rokov, počas ktorých uskutočňujeme tieto prieskumy,“ povedal riaditeľ Globsecu Róbert Vass.

Konkrétne na Slovensku stúpol počet opýtaných, ktorí označili Spojené štáty za strategického partnera (zo 17 na 29 percent) – napriek nedávnej kampani proti obrannej dohode s USA. A nebývalo vysoké sú sympatie k NATO, podľa prieskumu Globsecu vnímajú traja zo štyroch opýtaných Slovákov členstvo v NATO pozitívne.

Milovníci konšpirácií

Za varujúce však označili ľudia z Globsecu odpovede na otázky, či si Slováci prajú liberálnu demokraciu, alebo či túžia po autoritárskej forme vlády.

Každý druhý opýtaný súhlasil s nasledujúcim tvrdením: „Mať silného a rozhodného lídra, ktorý sa nemusí zaťažovať parlamentom a voľbami, je dobré pre moju krajinu.“ Od roku 2020 sa počet takto zmýšľajúcich Slovákov zdvojnásobil.

„Jedným z dôvodov môže byť aj všeobecná únava z toho, ako u nás vyzerá politická diskusia,“ poznamenal Vass.

Tradične vysokú podporu majú medzi Slovákmi konšpiračné teórie, čo ukázali aj prieskumy z minulých rokov. Viac než polovica Slovákov súhlasí s tvrdením, že „tajné spolky riadia dianie vo svete a usilujú sa o vytvorenie totalitnej svetovlády.“

Kľúčové voľby

Aj preto podľa analytikov Globsecu môžu byť najbližšie parlamentné voľby na Slovensku kľúčové: stretnúť sa v nich môžu dve silné skupiny voličov s úplne odlišným poňatím vhodného politického modelu.

Na jednom brehu sú voliči, ktorí podporujú prozápadné smerovanie a teda aj príslušnosť Slovenska k demokratickému svetu.

Na druhej strane sú voliči, ktorí viac než pred niekoľkými rokmi volajú po autoritatívnych politikoch, ktorí im zároveň budú hovoriť, že Slovensko je ohrozené – ale nie Putinom.

Aktuálny prieskum Globsecu ukázal, že zhruba každý druhý Slovák považuje za hrozbu migrantov, západné hodnoty a zdanlivo nepochopiteľne aj liberálnu demokraciu, hoci v nej fakticky žijú.

Ako je to možné?

Analytici zámerne sformulovali otázky podľa slovníka, ktorý používajú dezinformačné kanály. Tie rôznym negatívnym javom už roky lepia prívlastok „liberálny“ alebo „západný“.

„V prieskumoch zámerne operujeme s naratívmi, ktoré používajú dezinformátori a mapujeme, do akej miery ich ľudia prijímajú,“ hovorí analytička Dominika Hajdu.

Pokiaľ napríklad Slováci dostali otázku, či chcú žiť v demokracii, tak jasná väčšina odpovedala kladne. Pokiaľ sa však v otázke použili slovné spojenie „liberálna demokracia“, tak tento model už mnohí považovali za zlo – zrejme bez toho, aby správne chápali jeho význam.

Defaultné nastavenie: agresorom sú vždy USA

Prokremeľské kanály, medzi ktoré patria aj účty politikov typu Ľuboš Blaha či Milan Uhrík, sa dlhodobo snažia vykresľovať ako hlavného agresora NATO a USA.

Januárový prieskum pre televíziu Markíza, ktorý robili pár týždňov pred vojnou, napríklad ukázal, že za vinníka napätia medzi Ruskom a Ukrajinou viac Slovákov považovalo v tom čase NATO než Putina (44 percent vs. 35 percent).

Podľa výskumníkov Globsecu sa zrejme prejavuje to, že mnohí Slováci sa o dianie na Ukrajine donedávna nezaujímali a nerozumeli, čo sa tam odohráva. Takže keď dostanú otázku, kto je vinník, tak automaticky povedia, že Západ.

„Bežný človek donedávna nevedel definovať, čo sa na Donbase deje, a to je živná pôda pre konšpiračné naratívy. Keď k nemu prenikne napríklad propaganda, že Ukrajinci údajne pred vojnou zabili 14-tisíc ľudí, tak tomu podľahne, pretože o tom nič nevie,“ povedal analytik Globsecu Michal Kortiš.

Niektorí koaliční politici si myslia, že z toho dôvodu pritvrdzuje v rétorike voči Ukrajine aj Smer.

Po šoku z prvých dní začali Fico a Blaha stále viac hovoriť o ukrajinských fašistoch či o údajnom zabíjaní Rusov na Donbase. Zrejme si spočítali, že významné skupiny voličov presne na tieto posolstvá čakajú.

„Robert Fico si len rozmenil situáciu na drobné a pochopil, že medzi ľuďmi, ktorí majú jasné a zdravé postoje, hlasy nezíska. Tak sa bije o hlasy s extrémistami, fašistami,“ povedal napríklad nedávno minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).

Propaganda populárnejšia než Putin

Popularita posolstiev prokremeľskej propagandy je pritom vyššia než popularita samotného Putina.

Preferencie ruského prezidenta medzi Slovákmi posledné roky rástli, ešte pred rokom ho podľa prieskumu Globsecu pozitívne vnímala polovica opýtaných.

Toto číslo po začiatku vojny spadlo: na prelome marca a apríla vnímalo Putina pozitívne 24 percent opýtaných Slovákov. Stále je to však po Bulharsku najviac – napríklad v Česku už Putina nepreferuje skoro nikto (štyri percentá opýtaných).

Alebo iný údaj: označenie Ruska ako bezpečnostnej hrozby za rok vzrástlo z 20 percent na 62 percent opýtaných.

Na prvý pohľad si teda niektoré výsledky protirečia: ako je napríklad možné, že toľko Slovákov verí prokremeľskej propagande, ale súčasne stúpa aj podpora členstva v NATO?

„Ľudia si uvedomujú, že za našimi humnami je vojna a že potrebujeme spojencov,“ hovorí výskumníčka Katarína Klingová.

Ďalším zdanlivým paradoxom je, že na Slovensku zároveň výrazne klesla dôvera v ozbrojené sily: z vlaňajších 75 na súčasných 56 percent.

Jedným z dôvodov môže byť podľa Globsecu uvedomenie si toho, že pri reálnej vojne by slovenská armáda vzhľadom na počet vojakov a výzbroj nemusela pre agresora predstavovať významnejšiu silu.