Denník N

Učitelia s dlhými nosmi protestujú, môže to byť prvý krok ku štrajkom

Protest učiteľov Zraz dlhých nosov pred úradom vlády. Foto N - Tomáš Benedikovič
Protest učiteľov Zraz dlhých nosov pred úradom vlády. Foto N – Tomáš Benedikovič

Učitelia majú dosť vodenia za nos. Chcú vyššie platy a viac peňazí v školstve.

Dlhé papierové nosy sa môžu po štvrtkovom podvečere stať symbolom učiteľského protestu proti vláde.

Odhadom 400 učiteľov či rodičov prišlo dnes na Zraz dlhých nosov pred úrad vlády. Ide o iniciatívu bratislavských učiteľov, ale boli tam aj učitelia z iných miest. Viacerí z protestujúcich sa v minulosti zapojili aj do štrajku.

„Keby to bolo na mne, tak je štrajk jediné riešenie pre školstvo. Ale nechceme urobiť takú chybu ako niektorí pred nami, ktorí to nemali pripravené a nepredchádzala tomu masívna mobilizácia. Učiteľov treba mobilizovať,“ povedal jeden z organizátorov protestu Vladimír Crmoman, ktorý je aj vo vedení Slovenskej komory učiteľov.

Učitelia sa nechcú nechať vládou ťahať za nos, smerujú ku štrajku
(Autor: Martina Pažitková)

Čo žiadajú

Iniciatíva bratislavských učiteľov podporuje výzvu, ktorú poslala Slovenská komora učiteľov vláde. Učitelia dnes podľa šéfa Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Pavla Ondeka majú nástupnú mzdu 600 eur. Po 32 rokoch praxe je to 800 eur. Ide o tarifné platy, učitelia si ich môžu zvýšiť o príplatky, napríklad za nadčasy alebo ak sú triednymi učiteľmi. „Patríme medzi krajiny OECD, kde majú učitelia najnižšie platy,“ hovorí Ondek.

Napríklad učiteľ zo školy pre nadané deti v Bratislave Anino Belan učí matematiku a informatiku už viac ako 20 rokov. Za mesiac dostáva v čistom 700 až 800 eur. A ako sa dá z  takého platu vyžiť v Bratislave? „Žena zarába,“ odpovedá. Ak by bol štrajk, zapojil by sa. „Keby bol vyhlásený štrajk a šli by do toho ľudia, tak sa zapojím. Lebo situácia je zlá.“

Komora žiada:

  • zvýšenie platov o 140 eur od budúceho roka a o ďalších 90 eur od januára 2017,
  • o 400 miliónov eur viac na vyrovnanie rozdielov vo vybavenosti škôl,
  • návrat kreditov pre učiteľov za rozširujúce štúdium, štúdium v zahraničí a tvorivé aktivity a ministerskú komisiu na prehodnotenie systému kontinuálneho vzdelávania. 

„Obávame sa, že nenaplnenie požiadaviek formulovaných v tejto výzve v čo najkratšom čase prehĺbi atmosféru nedôvery a frustrácie v slovenskom školstve, čo by mohlo viesť k narušeniu hladkého a ničím nerušeného priebehu výchovno-vzdelávacieho procesu v našich školách,“ tvrdí komora vo výzve.

Do štrajku by šla aj učiteľka v materskej škole v dedine pri Nitre Erika. Do Bratislavy prišla len kvôli Zrazu. „Učím päť rokov. Zarábam s príplatkom za kredity, triednictvo a s magisterským titulom 580 eur v čistom.“ Z takej sumy sa vyžiť podľa nej veľmi nedá. „Musíme sa uskromniť, keby sa tak uskromnili všetci vo vláde, tak by sa nám učiteľom žilo lepšie,“ hovorí. Keď išla učiť, tak mala ambície a bola plná elánu, že ide robiť niečo, čo ju baví.

„Ale postupne to stráca čaro, keď sme hodení do takých podmienok. Mladým učiteľom sa ani nečudujem, že odchádzajú do zahraničia. Možno, keby som tak nemala rada našu krajinu, odišla by som aj ja. Lebo som mladý človek a už ma to prestáva baviť,“ dodala.

Aj ministerstvo školstva uznáva, že treba viac peňazí. Minister však dodáva, že to pôjde až na budúci rok. „Hlavnou politickou garanciou musí byť programové vyhlásenie vlády, ktoré vzíde z volieb na začiatku budúceho roku a ktoré podľa mňa musí obsahovať aj číselný záväzok navyšovania financií v školstve,“ hovorí Juraj Draxler.

Obáva sa, či existencia rôznych krátkodobých iniciatív, „ktoré fungujú skôr pre mediálny efekt“, nie je kontraproduktívna, lebo oslabuje dlhodobý záujem verejnosti.

Požiadavky komory učiteľov spochybňuje: „Zvlášť ak sú požiadavky nereálne, či protichodné. Napríklad zlepšenie materiálneho vybavenia škôl v priebehu jedného roka v objeme 400 miliónov eur si len ťažko predstaviť už z hľadiska verejného obstarávania, ani nehovorím o nastavení kritérií pre takýto program tak, aby bol férový a napríklad neznevýhodnil školy, ktoré si v minulosti poctivo pripravili projekty a zabojovali o peniaze, a zrazu nebudú dostávať nič, pretože podľa iniciátorov výzvy proste patria medzi tie lepšie vybavené.“

Učiteľov prišlo niekoľko stoviek. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nové odbory chcú štrajk

Zraz dlhých nosov môže byť začiatkom viacerých protestov, ktoré môžu prerásť až do štrajku. Nové školské odbory neobmedzený štrajk nevylučujú. „Som za neobmedzený štrajk aj od zajtrajška, ale je nás ešte málo,“ hovorí predseda Nových školských odborov Ľudovít Sebelédi.

Na to, aby bol štrajk úspešný, treba, aby sa doň zapojila aspoň polovica učiteľov, teda 50-tisíc. „Ak pôjdeme do štrajku, niečo vybavíme, ak nie, nevybavíme,“ hovorí.

Najlepšie by podľa neho bolo, ak by zorganizovali štrajk v čase, keď to bude vláde najmenej vyhovovať. „Viac vám zatiaľ nepoviem, nech sa nepripravia,“ dodáva.

So starými školskými odbormi zatiaľ nespolupracujú. Tie o štrajku zatiaľ nehovoria. „Štrajk určite nie, zatiaľ nie,“ hovorí predseda Odborového zväzu Ondek. Zatiaľ sa stretávajú so stranami a chcú vedieť, ako budú postupovať v školstve a aké sú ich predstavy.

Ak by však členovia zväzu chceli štrajk a odhlasovali to, a nešlo by splniť podmienky dialógom, tak by štrajk nevylúčil.

Štrajk dlho nevydržal

Učitelia za vyššie platy štrajkovali už v roku 2012, keď bol ministrom Dušan Čaplovič (Smer). V prvý deň štrajku vyšli do ulíc tisíce učiteľov najmä v Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici. Väčšina škôl ostala zatvorená tri dni.

Na tretí deň večer predseda odborového zväzu Ondek štrajk zastavil, lebo začal rokovať s vládou Roberta Fica. Aj napriek rokovaniam sa nič výrazne nezmenilo a zvýšenie platov učiteľov bolo minimálne. Nové odbory vtedy zastavenie štrajku kritizovali.

Učitelia vtedy žiadali, aby ich platy rástli od roku 2013 o desať percent, a aby platy pedagogických a odborných zamestnancov boli na úrovni 1,2- až 2,0-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve. Platy učiteľov však dnes rastú ročne o päť percent, budúci rok dokonca len o 4 percentá.

Chceli aj viac peňazí v školstve tak, aby podiel z HDP bol porovnateľný s krajinami Únie. Ani po troch rokoch také hodnoty nedosahujeme – patríme medzi krajiny, ktoré dávajú na školstvo najmenej z Únie. Priemer krajín OECD je zhruba 4,5 percenta, na Slovensku to nie sú ani štyri percentá.

O ďalší štrajk sa učitelia pokúšali počas maturít v januári minulého roku. Nové školské odbory však na štrajk nevyzbierali dosť podpisov.

Protest učiteľov s názvom Zraz dlhých nosov na fotkách

Bratislava, 5.11. 2015. Protest učiteľov na Námestí slobody. foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Protesty učiteľov

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie