Denník N

Ako nájsť syntézu slovenských dejín, keď sú tu takmer všetci v zajatí ideologických predsudkov?

Anton Tunega, Albert Púčik a Eduard Tesár. Foto – ÚPN
Anton Tunega, Albert Púčik a Eduard Tesár. Foto – ÚPN

Autor je bývalý predseda SNR

V týchto týždňoch prebieha intenzívna diskusia v médiách ohľadne udelenia štátneho vyznamenania Albertovi Púčikovi, Eduardovi Tesárovi a Antonovi Tunegovi. Cítim potrebu sa k tejto diskusii vyjadriť, aj keď z iného pohľadu a dôvodu. A, žiaľ, musím začať politickým príbehom slovenského komunistu Vladimíra Clementisa.

V apríli 1949 bola zriadená takzvaná Cirkevná šestka, ktorá pripravovala postup komunistov voči všetkým cirkvám v Československu. Jej členmi boli: Alexej Čepička, Václav Kopecký, Zdeněk Fierlinger, Vladimír Clementis, Viliam Široký, Jiří Henrych. Vladimír Clementis sa poslednýkrát zúčastnil zasadnutia Cirkevnej šestky 9. marca 1950. Následne 13. marca 1950 ho Predsedníctvo ÚV KSČ odvolalo z funkcie ministra zahraničných vecí a všetkých iných funkcií, čím sa začala nová kapitola v jeho živote.

Hneď v apríli 1950 sa začali uskutočňovať plány komunistickej strany na likvidáciu všetkých cirkví, samozrejme, najmä najväčšej, katolíckej. 5. apríla sa konal prvý monster proces s rehoľnými predstavenými. V noci z 13. na 14. apríla boli zrušené kláštory v celom Československu. 28. apríla bola zrušená gréckokatolícka cirkev. Na konci augusta 1950 boli zrušené všetky ženské kláštory. V januári 1951 sa začal proces s tromi slovenskými biskupmi.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Dnes píše

Texty múdrych ľudí, ktorých redakcia poprosila, aby pravidelne písali o tom, čo práce teraz považujú za dôležité, spôsobom, ktorý sa im zdá práve teraz najvhodnejší.

Komentáre

Teraz najčítanejšie