Nešťastné narodeniny, Andrej Sacharov

Autorka je rusko-americká politologička

V máji by mal Andrej Sacharov, sovietsky jadrový fyzik, ktorý sa stal protijadrovým aktivistom a laureátom Nobelovej ceny za mier, 101 rokov. Ako nedávno poznamenal ruský priemyselník a miliardár Oleg Deripaska, Sacharov „ako nikto iný pochopil skutočné dôsledky použitie jadrových zbraní a nezmyselnosť pretekov v zbrojení. Dôsledne zaujímal zásadový postoj: za mier.“

Vyrobte bomby!

V čase, keď ruská armáda pustoší Ukrajinu svojou „špeciálnou vojenskou operáciou“, sa stal mier v Rusku nebezpečným slovom. Za výzvy na mier zadržali tisíce ľudí, pričom jedného muža zadržali jednoducho za to, že na moskovskom Červenom námestí držal v rukách zväzok Tolstého románu Vojna a mier. Takže česť Deripaskovi za to, že hovoril v jeho mene.

Samozrejme, zdržať sa jadrovej vojny nie je to isté ako zabezpečiť mier. Sacharov, ktorý pomohol vytvoriť sovietsku termonukleárnu bombu, až príliš dobre vedel, čo znamená vyhnúť sa zničeniu. Ako napísal v roku 1968: „Termonukleárnu vojnu nemožno považovať za pokračovanie politiky inými prostriedkami (podľa vzorca Carla von Clausewitza). Bol by to prostriedok univerzálnej samovraždy.“

Sedem rokov predtým na to Sacharov upozornil môjho prastarého otca Nikitu Chruščova, keď sa pokúšal odradiť sovietskeho lídra od výroby a testovania práve tých zbraní, ktoré pomohol Sovietskemu zväzu získať. Možno si myslel, že sa mu podarí dostať k Chruščovovi, ktorý predsa len pred niekoľkými rokmi uskutočnil destalinizačnú kampaň a oslobodil väzňov z gulagu.

Chruščovom však Sacharovove prosby nepohli a dokonca ho pobúrila jeho drzosť. „Vyrobte svoje bomby a otestujte ich,“ povedal sovietsky vodca fyzikovi. „Nesnažte sa nám hovoriť, čo máme robiť alebo ako sa máme správať.“ V každom prípade, poznamenal Chruščov, ZSSR vykonal iba 83 testov v porovnaní so 194 americkými testami.

Chruščov pre istotu súhlasil so Sacharovom, že jadrová vojna prinesie úplné zničenie, a nikdy sa mu ani nesnívalo, že ju začne. Veril však aj tomu, že jadrová parita a pohyb na hrane jadrovej priepasti – ako sa ukázalo pri kubánskej raketovej kríze v roku 1962 – boli politicky nevyhnutné. Vo svojich memoároch tvrdil, že pokiaľ Západ vyvíjal jadrové zbrane, bolo rozumné, aby Sovieti urobili to isté. Vyjadril však aj ľútosť nad svojou hrubosťou voči Sacharovovi, „morálnemu kryštálu“, ktorého „poháňalo univerzálne dobro“, a venoval sa „zachovaniu všetkých možných podmienok pre lepší život ľudí“.

Opäť zrušený

Tento prístup mal zlé následky, alebo to aspoň tvrdilo politbyro, keď Chruščova v roku 1964 zosadilo. Tvrdili, že jeho problémom nebolo len to, že robil unáhlené, nevyskúšané rozhodnutia, čo jeho kolegovia označili za „voluntarizmus“, ale aj to, že zle zaobchádzal práve so Sacharovom. No noví vládcovia sa zachovali ešte horšie: čoskoro po zvrhnutí Chruščova sa Sacharov stal medzi sovietskym establišmentom personou non grata, pretože požadoval intelektuálnu slobodu a ďalšie práva.

Viac ako tridsať rokov po svojej smrti je Sacharov opäť potláčaný – a riziko jadrovej vojny opäť stúpa. Vlani v decembri Kremeľ zatvoril Memorial, jednu z najstarších ruských skupín na ochranu ľudských práv, ktorú Sacharov a ďalší disidenti zo sovietskej éry vytvorili v roku 1987, aby odhaľovala rozsah represií zo stalinskej éry vrátane desiatok miliónov mŕtvych v gulagoch a viedla kampaň za práva politických väzňov a obetí útlaku.

Sacharova však zrušili aj v akademickej oblasti. 21. mája, počas Dňa fyziky Moskovskej štátnej univerzity, ktorý, mimochodom, vznikol počas Chruščovovej éry, „odložila“ katedra fyziky prednášky o Sacharovovom živote a úspechoch. Vraj boli zaneprázdnení inými záležitosťami. Naozaj? Keď dnes verejnému diskurzu v Rusku, na Ukrajine i na Západe dominujú jadrové hrozby a obvinenia, čo by mohlo byť relevantnejšie?

Sebanaplňujúce proroctvo

V čase, keď vojna na Ukrajine vstupuje do štvrtého mesiaca, ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov varoval, že riziká jadrovej vojny sú „veľmi významné“, pričom nás ubezpečil, že použitie jadrových zbraní neprichádza do úvahy. Lenže vzhľadom na to, že Lavrov s vážnou tvárou trval na tom, že Rusko nenapadlo Ukrajinu, ešte dva týždne po tom, čo do krajiny dorazili ruské tanky, jeho ubezpečenie môže byť skôr znepokojujúce ako upokojujúce.

Riziko znásobuje vyostrený diskurz, ktorý sa formoval v západných aj ruských médiách a je podporovaný politikmi a verejnými činiteľmi zo všetkých strán. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že celý svet by sa mal pripraviť na možné rozmiestnenie taktických jadrových zbraní na Ukrajine. Americkí predstavitelia zopakovali tieto varovania a poznamenali, že ruský prezident Vladimir Putin sa môže cítiť nútený urobiť tento krok, ak sa domnieva, že mu už došli iné možnosti.

Ale takéto varovania sa môžu stať sebanaplňujúcimi proroctvami. Dokonca aj tlačový tajomník Bieleho domu nedávno zdôraznil potrebu zmierniť rétoriku týkajúcu sa jadrových zbraní. Keby si lídri na všetkých stranách prečítali Sacharova, mohli mať z toho úžitok.

No nikde nie je povedomie o Sacharovovom odkaze dôležitejšie ako v Rusku. Zatiaľ čo niektoré ruské elity v súkromí reptajú na vojnu, len málokto sa odvážil o nej pochybovať otvorene. Deripaska, patriaci medzi oligarchov, ktorých Západ sankcionoval pre ich blízkosť ku Kremľu, sa ukázal ako vzácna výnimka. Opatrnými, ale ostrými vyhláseniami, akým bol napríklad jeho komentár (podľa neho sa stal Sacharovov článok z roku 1983 s názvom Nebezpečenstvo termonukleárnej vojny opäť aktuálnym a že ľudstvo potrebuje „dospieť“) zdôraznil skutočnú bezohľadnosť strašenia jadrovými strelami.

Rusko utrpelo počas Putinovej vojny ťažké straty: od rastúcej represie cez ekonomickú deštrukciu až po rýchly únik mozgov. Zabúdanie na Sacharovov odkaz predstavuje ďalší krok späť. Človek dúfa, že to nebude krok k univerzálnej samovražde.

© Project Syndicate