Uznal vinu a dohodol sa na treste za sľúbený úplatok. Teraz Beňa žiadal súd o obnovu konania, nevyhoveli mu

Pred rokom súd odsúdil Borisa Beňu na päťročný podmienečný trest, čo bola najvyššia možná sadzba. Rovnako na peňažný trest 14-tisíc eur. Bolo to po tom, ako sudca Ján Hrubala súhlasil s dohodou o vine a treste, ktorú bývalý námestník šéfa tajnej služby uzavrel s prokurátorom.

Odsúdili ho aj za to, že mal sľúbený úplatok 50-tisíc eur od podnikateľa, ktorý mal problémy s daňovou kontrolou. Podieľal sa na tom aj bývalý šéf kontrarozviedky Peter Gašparovič a bývalý policajt Ladislav Vičan, ktorí dohodu s prokurátorom neuzavreli, no ich konanie Najvyšší súd nakoniec posúdil miernejšie ako Beňovo.

A to je dôvod, prečo prišiel Boris Beňa v stredu opäť na súd. Požiadal o obnovu konania. Sudca Miroslav Mazúch mu nevyhovel. V tomto prípade riešil veľmi špecifickú situáciu, čo uznal v samotnom zdôvodnení svojho rozhodnutia.

Beňa proti jeho rozhodnutiu podal sťažnosť, definitívne rozhodne Najvyšší súd.

Keď totiž obvinený uzavrie s prokurátorom dohodu o vine a treste a súd ju následne schváli, znamená to, že rozhodnutie naplno rešpektuje. Nie je možnosť odvolať sa proti tomu, sudca na to obvineného pred schválením dohody špecificky upozorňuje.

Okrem toho súd neschváli dohodu o vine a treste, ak obvinený neodpovedá na zákonom predpísané otázky kladne. Beňa teda pred rokom súhlasil s tým, že rozumie podstate skutku, za ktorý bol obvinený. Ale aj právnej kvalifikácii a aj sadzbám, ktoré mu hrozili.

Môže to skončiť na Ústavnom súde

Lenže v Beňovom prípade nastala neobvyklá situácia. A žiadosť o obnovu konania nie je odvolanie.

Ani to však nestačilo. Sudca Mazúch Beňovi pripomenul jeho kladné odpovede pri schvaľovaní dohody o vine a treste. „Ak by čo i len raz odpovedal záporne, súd by dohodu neschválil,“ skonštatoval sudca.

Úlohou sudcu bolo posúdiť, či po jeho právoplatnom odsúdení vyšli najavo nové dôkazy, ktoré predtým súd nemal k dispozícii. „Žiadne takéto nové skutočnosti ani dôkazy nevyšli najavo. Všetky skutočnosti aj dôkazy boli k dispozícii v predmetnom vyšetrovacom spise,“ skonštatoval sudca.

Vznikla tak situácia, že na ten istý skutok mali dva súdy rozdielny názor. „Z právnej stránky je to zaujímavá situácia, ale súd môže podľa ústavy konať len v súlade so zákonom. Nemôže konať nad rámec Trestného poriadku,“ vysvetlil sudca Mazúch.

Pri posúdení obnovy bol limitovaný zákonom, ktorý presne určuje, kedy by ju mohol povoliť. Tie dôvody v Beňovom prípade nenašiel.

Kubina ani Beňa s rozhodnutím nesúhlasili, a preto podali sťažnosť. Advokát je presvedčený, že odsúdením jeho klienta nastala situácia, ktorá má ústavný rozmer. Úvahy o tom, či sa napokon obrátia aj na Ústavný súd, však považuje za predčasné.

„Ústavnosť chráni nielen Ústavný súd, ale aj nižšie súdy,“ dodal s tým, že jeho klient nepodával žiadosť na obnovu konania preto, lebo sa chcel dostať z väzenia. V ňom si totiž trest neodpykáva. „Nie je to z nejakej roztopaše, ale preto, že ide o principiálnu vec. Uvidíme, ako si s tým poradia súdy,“ dodal.

Ten istý skutok, no iné posúdenie

Beňu zadržali v decembri 2020 počas akcie Judáš. S vyšetrovateľmi začal spolupracovať, priznal sa a vypovedal o ďalších trestných činoch. Stal sa jedným z kľúčových svedkov vo viacerých kauzách. Spomína sa najmä v súvislosti s obvinením bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského.

Beňa o ňom vypovedal, že mu dal 20-tisíc eur, ktoré boli od Zoroslava Kollára.

Beňa však vystupoval aj v iných korupčných prípadoch. Žiadosť o obnovu konania súvisela najmä s prípadom bývalého šéfa kontrarozviedky Petra Gašparoviča a expolicajta Ladislava Vičana. „Spáchanie skutkov, v ktorých som bol obvinený, nepopieram,“ presviedčal sudcu Miroslava Mazúcha.

Zdôraznil, že bol odsúdený za inú právnu kvalifikáciu ako pôvodne spoluobvinení, hoci išlo o ten istý skutok.

Spolupáchateľov odsúdili miernejšie

Rovnako ako Beňu, aj Gašparoviča s Vičanom NAKA zadržala v rámci akcie Judáš. Obvinení boli z prijímania úplatku a vlani ich pôvodne sudkyňa Ružena Sabová na Špecializovanom trestnom súde odsúdila na jedenásť, respektíve desať rokov. Časť peňazí z úplatku, ktorý si pýtali od podnikateľa s problémami s daňovou kontrolou, mala ísť aj Beňovi.

Bývalý námestník tajnej služby sa priznal, že mal prisľúbených 50-tisíc eur, no nakoniec ich nezobral. Peniaze boli za to, že Gašparovič, Vičan, Beňa a bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó pomôžu podnikateľovi Dušanovi Bočkayovi s odblokovaním majetku jeho firmy.

Gašparovič s Vičanom si údajne vypýtali 350-tisíc eur, podnikateľ zaplatil 200-tisíc eur.

Zvrat v prípade nastal na Najvyššom súd, ktorý síce Gašparoviča s Vičanom uznal za vinných, no odsúdil ich za nepriamu korupciu. Znamenalo to podstatné zníženie trestu. Odsúdil ich na dvadsaťdva, respektíve dvadsať mesiacov.

Pre zmiernenie posudzovania skutkov pre Gašparoviča s Vičanom bola kľúčová výpoveď Makóa, ktorý povedal, že s Bočkayom odblokovanie majetku riešil, no za túto „službu“ si úplatok nepýtal.

Ak si teda Gašparovič s Vičanom vypýtali od podnikateľa úplatok, „nekonali tak v súčinnosti verejného činiteľa“. Makó totiž podľa senátu Patrika Príbelského konal v tomto prípade len v rámci „kamarátskej výpomoci“. A tak z priamej korupcie vznikla nepriama.

A to je dôvod, prečo teraz Beňa žiada o obnovu konania.

Priznal sa k skutku, nie ku kvalifikácii

Ak boli Gašparovič s Vičanom odsúdení za nepriamu korupciu, rovnako by sa mal posudzovať aj môj skutok, presviedčal súd Beňa. Za nepriamu korupciu mu hrozil trest do dvoch rokov, za priamu korupciu tri až osem rokov. Výsledok dohody by teda bol pri takomto posudzovaní iný.

Beňov právny zástupca Peter Kubina argumentoval, že počas pojednávania s Vičanom a Gašparovičom museli vyjsť nanovo nové skutočnosti, na základe ktorých Najvyšší súd skutok prekvalifikoval. Pripomenul, že v konaní o dohode o vine a treste sa na súde nedokazuje.

„Môj klient priznal vinu, pokiaľ ide o skutok, nie pokiaľ ide o jeho právnu kvalifikáciu,“ dodal Kubina.

V právnom štáte nemôže jeden súd rozhodnúť tak a druhý inak o tom istom skutku,“ hovoril ďalej Beňov advokát. Preto je presvedčený, že počas hlavného pojednávania s Gašparovičom a Vičanom museli zaznieť nové dôkazy, ktoré odôvodňovali zmenu kvalifikácie.

Opäť bol kľúčový Makó

Najvyšší súd skutok prekvalifikoval na základe výpovede Makóa, že o úplatku nevedel a za svoju službu nič nežiadal.

A preto sudca Mazúch začal čítať Makóovu výpoveď z prípravného konania. Tá bola známa ešte pred tým, ako Beňa uzavrel dohodu o vine a treste s prokurátorom.

Bývalý šéf daňových kriminalistov Makó vypovedal, že o peniazoch od Bočkaya nevedel. Dozvedel sa o nich až následne, v roku 2019, teda zhruba po roku odvtedy, ako ich vraj podnikateľ vyplatil. O peniazoch sa dozvedel po stretnutí s bývalým policajným prezidentom Milanom Lučanským, ktorý Makóa upozornil, že Bočkay na nich podal trestné oznámenie pre vydieranie.

Makó sa následne stretol s Gašparovičom a Beňom a povedal im o trestnom oznámení. Dodal, že on žiadne peniaze nechce a či im „d..e“. Na to Gašparovič podľa Makóa povedal, že „žiadne peniaze sa vracať nebudú“. A s tým podľa neho súhlasil aj Beňa.

Sumu 200-tisíc eur si mali rozdeliť po 50-tisíc všetci štyria (Gašparovič, Vičan, Beňa, Makó), bývalý šéf KÚFS však vypovedal, že žiadne peniaze nezobral.

Kubina po prečítaní Makóovej výpovede skonštatoval, že o nej vedeli, no prokuratúra ani prvostupňový súd jej od začiatku neprikladali taký význam ako Najvyšší súd.

Prokurátor nesúhlasil

Prokurátor špeciálnej prokuratúry Peter Kysel súd presviedčal, že napriek argumentom obhajoby nie sú splnené podmienky na obnovu konania: k zmene skutku nedošlo, nastala len zmena právneho názoru Najvyššieho súdu. Dodal, že v prípade nebol dozorovým prokurátorom.

Súd však mal podľa Kysela v prípade Beňu rovnaké podstatné dôkazy ako v prípade Gašparoviča s Vičanom. „Rozumiem obsahu poukazovania na rozdielnu právnu kvalifikáciu odsúdeným Beňom, ale domnievam sa, že Trestný poriadok nepozná takýto dôvod na povolenie obnovy konania,“ dodal Kysel.

Kysel upozornil, že Špecializovaný trestný súd pri schvaľovaní dohody o vine a treste s Beňom mohol navrhnúť skutok prekvalifikovať. Zároveň dodal, že v prípade Beňu, ale aj Gašparoviča s Vičanom posudzoval prvostupňový súd tento skutok ako zločin prijímania úplatku. K zmene došlo až na Najvyššom súde.

„Ľudsky rozumiem, o čo žiadal,“ reagoval po nepovolení obnovy konania Kysel. Sám priznáva, že vznikla „právne zaujímavá situácia, keď o jednom skutku rozhodli dva súdy rozdielnym spôsobom“. Priamo nepovedal, či sa tomu nedalo predísť, ak by s dohodou počkal do právoplatného odsúdenia Gašparoviča s Vičanom.

„V čase uzatvárania dohody sa Beňa nachádzal vo vyšetrovacej väzbe. Bol som povinný konať urýchlene,“ dodal prokurátor, ktorý si nemyslí, že teraz bude zložitejšie uzatvárať s obvinenými dohodu o vine a treste. „Nemyslím si, že to niekoho odradí,“ dodal.

Tam zastupoval špeciálnu prokuratúru Aurel Pardubský, ktorý po vyhlásení rozsudku skonštatoval, že s prekvalifikovaním skutku pre Gašparoviča a Vičana nesúhlasí, ale akceptuje ho. Za podstatné považoval, že oboch obžalovaných súd uznal za vinných za skutok opísaný v obžalobe.