Osviežujúci tieň Jána Zavarského
Na scénografa, výtvarníka a profesora Jána Zavarského, ktorý zomrel v nedeľu vo veku 73 rokov, spomína brniansky vydavateľ a publicista Petr Minařík.
Sedeli sme v bare Divadla Na zábradlí. Pár starších chlapov a veľa dievčat. Nepoznali sme sa, ale po pár vodkách na odvahu, to my Váhy potrebujeme, som sa vydal zdolávať veľhory útokom na najvýraznejšiu autoritu nášho stola.
Bolo to podnapité a trápne, v jednom kuse som ho oslovoval „komisár Zavara“, až sa mladé študentky scénografie skoro smiali. Zoznámili sme sa.
Potom sme zdieľali vlakovú trasu Bratislava – Brno. On do práce, ja domov. Bolo to v časoch, keď sa umelecká stredná trieda síce ešte nezmohla na prvú triedu, ale už mohla cestovať jedálenským vozňom.
Dokázal interpretovať dlhé pasáže knihy, ktorú práve čítal, rozprávať obsah, všetko vypĺňať historkami. Miloval som tie, ako ho v Brne menovali riaditeľom Národného divadla, ale keď nazrel do účtovníctva, tak ho radšej nenechali do funkcie nikdy nastúpiť. Brno nebolo len naším cieľom, ale i terčom.
Keď sme spolu, nikto už nevie prečo, chodili na hodiny maďarčiny, nedokázal nekomentovať každú poznámku, úlohu učiteľky. Nalistujte si stranu 80 v učebnici, povedala učiteľka. Nenalistujem, odpovedal rebel. Nabudúce sa naučte tieto slovíčka. Nenaučím, odkázal učiteľke popod fúzy. Bral tie hodiny maďarčiny veľmi vážne, to však neznamená, že mu niekto bude len tak „s*ať na hlavu“.
Naposledy sme sa videli pred jeho bratislavským bytom. Bol obvykle naštvaný, ale mal tú svoju dobrú náladu napriek tomu, že už to zdravotne vôbec nebolo ono.
Bola radosť sa s ním stretávať, rozprávať sa. Mal v sebe vzácnu kombináciu humoru, múdrosti a elegancie. Ale žiadny Honza Werich alebo iný chlapec z plagátu, ale Ján Zavarský, hrdina okamihov, ktoré sme mohli tráviť v jeho osviežujúcom tieni.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
