Weinsteina mi nie je ľúto, snažil sa nás zastaviť, vraví novinárka New York Times
Nevedeli sme si predstaviť, čo sa stane po zverejnení nášho článku, vraví spoluautorka investigatívy o Weinsteinovom obťažovaní. Vplyvný producent sa ich snažil zastaviť, no nepodarilo sa mu to.
Novinárky Megan Twohey a Jodi Kantor získali v roku 2018 Pulitzerovu cenu za svoj článok o tom, ako filmový producent Harvey Weinstein systematicky obťažoval a napádal svoje zamestnankyne a herečky.
To, čo sa mu desiatky rokov darilo kryť peniazmi, zmluvami o mlčanlivosti a nátlakom na ženy a médiá, bolo zrazu verejné.
Na texte pracovali mesiace. Pátrali po ženách, ktoré Weinstein napadol, overovali ich tvrdenia a presviedčali svoje zdroje, aby prehovorili pod svojím menom.
Celý tento proces popísali v knihe Stalo sa to aj mne. Nie je len o hnutí #metoo, ktoré po uverejnení ich textu výrazne posilnilo, ale aj o tom, ako vyzerá novinárska práca v jednej z najlepších redakcií sveta. Koncom roka by mal mať premiéru aj film inšpirovaný ich knihou.
Megan Twohey v rozhovore opisuje, prečo jej Weinsteina nebolo ľúto, keď ho videla krívať pred súd, ako reagovala na urážky prezidenta Donalda Trumpa a ako by sa mali novinári postaviť k príbehom o obťažovaní, ktoré sa už s odstupom času nedajú overiť.
Mesiace ste pracovali na prípade sexuálnych útokov Harveyho Weinsteina. Aké to bolo vidieť ho pred súdom s vedomím, že ste k tomu prispeli aj vy?
Jednu alebo dve noci pred tým, ako vyšiel náš článok, sme spolu s Jodi v redakcii pracovali dlho do noci. Potom sme si vzali taxík do Brooklynu, pretože sme sa chceli vyspať aspoň tri alebo štyri hodiny, a v taxíku som sa k nej obrátila a spýtala som sa: Myslíš si, že náš text bude niekto čítať? Ľudia sa nás pýtali, či si vieme predstaviť, čo sa bude diať po publikovaní nášho textu. Odpoveď bola nie, neviem si to predstaviť.
Na príbehu tohto vplyvného hollywoodskeho producenta sme pracovali veľmi tvrdo a na ďalší deň po publikovaní sme len sledovali, ako sa svet okolo nás mení. Jediné, na čo sme počas písania textu mysleli, bolo, že ho musíme uverejniť. Keď sme začali zbierať tvrdenia herečiek a žien, ktoré pre Weinsteina pracovali v jeho firme, uvedomili sme si, že na ženy poľoval desaťročia a nikto ho nezastavil ani nepostavil pred spravodlivosť. Preto sme cítili morálnu povinnosť odhaliť ho pred svetom. Netušili sme, čo sa potom stane. Text sme uverejnili vo štvrtok a jeho vlastná firma ho vyhodila o tri dni neskôr. Pozerať sa na neho, ako ho vyhnali z Hollywoodu, ako ho o pár rokov neskôr obvinili zo zločinov, a popritom sledovať tú kultúrnu premenu bolo výnimočné.
Fotografie Weinsteina, ako kráča na súd, sú veľmi známe. Bol na nich 67-ročný muž po operácii chrbtice, ktorý mal problém s chôdzou. Pre množstvo ľudí už zrazu nebol tým nebezpečným mužom, ktorý sa snaží napádať ženy, a bolo im ho ľúto. Mali ste počas písania textu alebo počas súdu niekedy pocit, že je vám ho ľúto?
Nie. Počas toho, ako sme o ňom pripravovali text, sme neustále hovorili s ľuďmi, ktorí tvrdili, že opakovane napádal a obťažoval ženy. Zneužíval na to pracovisko a aj svoje postavenie vplyvného hollywoodskeho producenta. Manipuloval nimi, tlačil na ne, napádal ich a nikto ho nezastavil. Keď sme na téme začali pracovať, každý nám hovoril, že nikdy neuspejeme, lebo je príliš vplyvný. Určite príde do New York Times a zastaví váš text. Skúšali to predsa už aj iní novinári a tiež zlyhali. Jednoducho je príliš vplyvný. Hovorili nám to znova a znova.
Samozrejme, bol vplyvný, ale my sme pred sebou mali ukážkové zneužívanie moci. Najal si súkromných detektívov a vplyvných právnikov, ktorí mu pomáhali tajiť, čo všetko urobil. Použil na to aj svoju vlastnú firmu, lebo jej vedenie vedelo, čo robí ženám. Ale pravda a odvážne zdroje nakoniec vyhrali. A sú príkladom, ako sa dá postaviť násilníkovi a vyhrať. Pozerať na neho, ako kríva do pojednávacej miestnosti, bolo pre nás symbolom, že všetci tí ľudia, ktorí nám hovorili, aký je vplyvný a ako zlyháme v našej snahe odkryť ho, sa jednoducho mýlili.
Weinstein tvrdil, že jeho obvinenie celkom zmazalo fakt, že podporoval rodovú rovnosť vo filmovom priemysle a ženské filmárky. Podporoval tiež feministické pochody a poslal peniaze Hillary Clintonovej na jej prezidentskú kampaň. Myslíte si, že chcel naozaj úprimne pomáhať ženám uspieť alebo pre neho len bolo jednoduchšie dostať sa s takýmto imidžom bližšie k ženám?
Na túto otázku dokáže odpovedať len on sám, ale niet pochýb, že Weinsteinova moc siahala za hranice Hollywoodu. Stal sa prominentnou osobnosťou v Demokratickej strane, bol popredným filantropom, dokonca mal moc aj vo sférach, ktoré sa spájali s
