Humánny geograf: Zeleň na streche obchodného centra je marketingový nástroj, na developerov treba tlačiť
Žitný ostrov už nemusí stačiť ako zdroj vody, veľké časti Bratislavy sú náchylné na záplavy, varuje expert.
Samuel Achberger je humánny geograf, vyštudoval odbor príroda, spoločnosť a environmentálna správa na Oxfordskej univerzite a spolupracoval na pláne Bratislava 2030. Aktuálne pracuje ako analytik na úrade vlády. V rozhovore hovorí:
- o tom, že Miláno plánuje vysadiť tri milióny stromov a Bratislava 35-tisíc;
- ako má Tallinn bezplatnú verejnú dopravu a Kodaň vytlačila autá z ulíc;
- o tom, že samosprávy by mali byť k developerom asertívne;
- aj o tom, ako by mestám mal pomáhať štát.
Vidíme už teraz v Bratislave následky klimatickej zmeny?
Dnes už žijeme klimatickú krízu a dokonca viac, ako sa často interpretuje. Od začiatku dvadsiateho storočia globálny priemer teploty prízemnej atmosféry stúpol o jeden stupeň Celzia. V našich končinách sa pohybujeme medzi 1,7 až dvoma stupňami Celzia.
Klimatická zmena a jej prejavy konkrétne v Bratislave však neznamenajú iba priemernú vyššiu teplotu. V realite ide o celkovú a rapídnu zmenu lokálnej klímy, ktorej výsledkom sú extrémne prejavy počasia. Ide napríklad o pokles priemerných zrážok, keď sa však vyskytnú, sú nadmerne výdatné, čo má potom za následok záplavy a iné prírodné katastrofy.
V Bratislave máme veľké množstvo zraniteľných území, ktoré sú náchylné na povodne, ide napríklad o celú