Denník N

Humánny geograf: Zeleň na streche obchodného centra je marketingový nástroj, na developerov treba tlačiť

Samuel Achberger. Foto N - Tomáš Benedikovič
Samuel Achberger. Foto N – Tomáš Benedikovič

Žitný ostrov už nemusí stačiť ako zdroj vody, veľké časti Bratislavy sú náchylné na záplavy, varuje expert.

Samuel Achberger je humánny geograf, vyštudoval odbor príroda, spoločnosť a environmentálna správa na Oxfordskej univerzite a spolupracoval na pláne Bratislava 2030. Aktuálne pracuje ako analytik na úrade vlády. V rozhovore hovorí:

  • o tom, že Miláno plánuje vysadiť tri milióny stromov a Bratislava 35-tisíc;
  • ako má Tallinn bezplatnú verejnú dopravu a Kodaň vytlačila autá z ulíc;
  • o tom, že samosprávy by mali byť k developerom asertívne;
  • aj o tom, ako by mestám mal pomáhať štát.

Vidíme už teraz v Bratislave následky klimatickej zmeny?

Dnes už žijeme klimatickú krízu a dokonca viac, ako sa často interpretuje. Od začiatku dvadsiateho storočia globálny priemer teploty prízemnej atmosféry stúpol o jeden stupeň Celzia. V našich končinách sa pohybujeme medzi 1,7 až dvoma stupňami Celzia.

Klimatická zmena a jej prejavy konkrétne v Bratislave však neznamenajú iba priemernú vyššiu teplotu. V realite ide o celkovú a rapídnu zmenu lokálnej klímy, ktorej výsledkom sú extrémne prejavy počasia. Ide napríklad o pokles priemerných zrážok, keď sa však vyskytnú, sú nadmerne výdatné, čo má potom za následok záplavy a iné prírodné katastrofy.

V Bratislave máme veľké množstvo zraniteľných území, ktoré sú náchylné na povodne, ide napríklad o celú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Bratislava

Klimatická kríza

Slovensko

Teraz najčítanejšie