Paríž a Berlín záchranou Putinovej tváre ohrozujú vlastné postavenie
Spojenie vojenského, ekonomického a politického potenciálu „prifrontových štátov“ pod britským, prípadne americkým jadrovým dáždnikom je významným doplnkom NATO a spoľahlivým, dokonca rozhodujúcim prostriedkom na odvrátenie ruskej vojenskej agresie.
Autor je profesor na Mestskej univerzite v Prahe, vojenský expert
Médiá nedávno informovali, že britský premiér Boris Johnson presadzuje vytvorenie nového hospodárskeho a politicko-vojenského bloku, ktorého súčasťou by bola Británia, Poľsko, Ukrajina a pobaltské štáty, prípadne Turecko. Ide o to, aby sa takzvaná „nová Európa“ alebo „prifrontové štáty“ stali významným strategickým faktorom pod záštitou Londýna.
Účelnosť geopolitického zjednotenia krajín nachádzajúcich sa medzi „nemeckým svetom“ a eurázijskou Moskoviou siaha do dávnej minulosti až k jagelovskej idei, Litovskému veľkokniežatstvu a Rzeczypospolitej, ktoré boli ohrozené tak zo západu, ako aj z východu. Pred sto rokmi Józef Piłsudski predložil koncepciu „Mežimorja“: vytvorenie poľsko-litovsko-ukrajinskej konfederácie, ktorá by bola schopná odolať náporu sovietskeho Ruska a Nemecka.
V dvadsiatom a začiatkom dvadsiateho prvého storočia sa táto myšlienka občas pripomínala, ale Ukrajina a Litva sa obávali, že v porovnaní s Poľskom budú okrajovými stranami tohto zoskupenia. Okrem toho Kyjiv považoval – a mnohí si to stále myslia – vstup do NATO a Európskej únie za kľúč k bezpečnosti. Ukrajina vlani na jeseň odmietla možnosť stať sa „hlavným spojencom USA mimo NATO“ práve preto, že by jej to zabránilo vstúpiť do Severoatlantickej aliancie.
Diskusia o tom, ktorý bezpečnostný model je pre Ukrajinu najvhodnejší, by mohla trvať ešte dlho, keby nedošlo k ruskej agresii. Rusko sa premenilo z potenciálnej hrozby pre ukrajinskú štátnosť, kultúru, spôsob života a samotnú existenciu ukrajinského národa na hrozbu smrteľnú. Zároveň je zrejmé, že ovládnutie Ukrajiny je prvým krokom k nastoleniu ruskej dominancie v strednej a východnej Európe.