Denník N

Svetový newsfilter: Putinova vojna zbúrala ďalšie tabu, ktoré sa držalo desaťročia

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Dobrý deň,

americký minister zahraničných vecí predpovedá, že vojna na Ukrajine potrvá ešte mnoho mesiacov. Znamená to veľké náklady pre bojujúce strany aj pre spojencov Kyjiva.

Zároveň to pre nich bude skúška odhodlania a jednoty. Súdržnosť Európy síce tento týždeň posilnilo Dánsko, ktoré sa po desaťročiach rozhodlo pridať k spoločnej obrannej politike, no potom prišla komplikácia z tradičného smeru – od Viktora Orbána, ktorý najprv súhlasil s ďalším kolom sankcií, no potom ich aj tak zablokoval (a nakoniec po ďalších ústupkoch súhlasil).


Európa: S jednotou je to komplikované

Putinova invázia donútila ďalší európsky štát k zmene, ktorá sa ešte pred pár mesiacmi zdala úplne nepravdepodobná.

Po Švédsku a Fínsku, ktoré požiadali o vstup do NATO, robí zmeny vo svojej bezpečnostnej politike – hoci jemnejšie – aj Dánsko.

O čo ide: Dánsko patrí do úzkej skupiny štátov, ktoré si v rámci svojho členstva v Európskej únii vyrokovali niekoľko výnimiek. Vďaka nim nemusia vstúpiť do eurozóny a automaticky sa ich netýkajú ani kroky schválené v oblasti spravodlivosti.

Tretia výnimka sa až do tohto týždňa týkala bezpečnostnej politiky. Dánsko síce patrí medzi zakladajúcich členov NATO, ale na európskej úrovni si v tejto oblasti držalo odstup.

Po tom, čo ruská armáda napadla Ukrajinu, sa to zmenilo a dánska vláda sa rozhodla, že chce byť súčasťou európskych rokovaní o bezpečnostných otázkach.

Prečo je to dôležité: Pri tomto rozhodnutí sú dôležité dve skutočnosti, ktoré znovu ukazujú, ako sa Putin pri plánovaní invázie prepočítal.

Jeho útok na Ukrajinu prispel k tomu, že dve tretiny ľudí v referende hlasovali za to, aby sa zrušila výnimka v oblasti obrany. Pri minulých referendách o zvyšných dvoch výnimkách pritom Dáni odmietli zmenu. Teraz užšie väzby s Úniou podporujú a do veľkej miery za to môže práve Putin.

Dánska armáda sa tak bude podieľať na spoločných diskusiách o obrannej politike, zahraničných misiách aj na spoločných nákupoch.

Problémový Orbán: Keďže Dánsko je v NATO, nejde až o taký veľký posun ako v prípade Švédska či Fínska, ale dôležité je to, ako zmenu vysvetľuje dánska premiérka. Hovorí o

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Svetový newsfilter

    Vladimir Putin

    Vojna na Ukrajine

    Svet

    Teraz najčítanejšie