Denník N

Antimoslimské postoje a konzervatívne hodnoty

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

V súčasnosti takmer absentujú hlasy, ktoré by obhajovali náboženskú slobodu ako základné ľudské právo a pilier demokratickej spoločnosti

Ak niekto zmýšľa konzervatívne a je navyše kresťan, stáva sa často objektom stereotypu, že vo svojom vnútri prechováva, či dokonca verejne prejavuje antimoslimské postoje. Hoci ide o hrubé zovšeobecňovanie, faktom zostáva, že na Slovensku sa v „konzervatívnych kruhoch“ zatiaľ iba zriedka – ak vôbec – stretneme s poukázaním, dištancovaním sa a verejným odsúdením prevalentných antimoslimských postojov. Dokonca aj vačšina sebaidentifikujúcich sa liberálov zachováva zatiaľ v tejto otázke pomerne rezervovaný postoj.

Moslimovia nie sú iní

Jedným z najvýznamnejších amerických katolíckych laikov a popredným expertom na prirodzený zákon je princetonský profesor Robert P. George, ktorého David Kirkpatrick z denníka New York Times označil v roku 2009 za „najvplyvnejšieho konzervatívneho kresťanského mysliteľa“ v Spojených štátoch amerických. Konzervatívne hodnoty, kresťanské vierovyznanie a – dovolím si dodať – demokratický charakter profesora Georga sú nespochybniteľné.

Robert P. George je nositeľom mnohých významných ocenení, vrátane prezidentského občianskeho vyznamenia, ktoré mu v roku 2008 udelil George W. Bush. V súčasnosti je – popri akademických a iných funkciách – predsedom Komisie USA pre medzinárodnú náboženskú slobodu (USCIRF).

Mimoriadne aktívny na sociálnych sieťach, ktoré využíva ako platformu na občiansky dialóg, George zverejnil pred niekoľkými týždňami status, v ktorom prezentoval názor, že „drvivá väčšina amerických moslimov odmieta politický islamizmus a násilný extrémizmus a zdieľa naše základné hodnoty. Veria v slušnosť a morálku. Veria v demokraciu a právny štát. Sú to lojálni Američania, ktorí milujú našu krajinu“. Tých, ktorí o pravdivosti jeho názoru pochybujú, nabáda, aby sa s osobami moslimského vierovyznania bližšie spoznali.

George ďalej píše: „Podobne ako kresťanské a židovské komunity, moslimovia nepredstavujú monolitný celok. Rôzni ľudia majú rôzne názory o domácej a zahraničnej politike. Zistil som, že s niektorými sme si politicky veľmi blízki. S inými nie tak veľmi. Ale to isté platí napríklad o mojich amerických katolíckych kolegoch a iných kresťanoch. Americkí moslimovia nie sú iní.“ Moja vlastná skúsenosť – v Spojených štátoch žijem dve desaťročia – pravdivosť týchto slov potvrdzuje.

Nechceme minarety

Politickí predstavitelia na Slovensku majú zodpovednosť prinášať do verejného diskurzu podobný obsah a tón, ako vidíme u Roberta P. Georga, s cieľom posilňovania vzájomného porozumenia a náboženskej tolerancie. Túto zodpovednosť majú, samozrejme, aj náboženskí lídri a vlastne každá občiansky angažovaná osoba. Namiesto toho sa – najmä v súvislosti s utečeneckou krízou – až príliš často stretávame s antimoslimskými predsudkami a rétorikou, alebo v tom lepšom prípade ohlušujúcou tichosťou či opatrníctvom.

Hoci tieto postoje, vychádzajúce vo veľkej miere zo strachu z neznámeho a chýbajúcej osobnej skúsenosti s osobami moslimského vierovyznania, sú do istej miery pochopiteľné, nie sú správne, môžu byť nebezpečné a mali by byť zmysluplne konfrontované. Súčasťou takejto konfrontácie je prezentovanie korektných faktov o islame, podčiarknutie jeho teologickej a kultúrnej diverzity a predovšetkým nestotožňovanie tohto druhého najväčšieho svetového náboženstva s radikálnym islamizmom.

Namiesto toho zaznievajú z úst niektorých politikov problematické tvrdenia, že „nikto nechce na Slovensku minarety“ a prezentujú sa výzvy k prijatiu represívnych opatrení, ktoré sa len ťažko dajú nevnímať ako antimoslimské. Ozývajú sa napríklad hlasy volajúce po výraznom zvýšení dvadsaťtisícového kvóra na registráciu cirkví a náboženských spoločností, hoci súčasné kvórum je z pohľadu náboženskej slobody problematickým aspektom platného registračného zákona, keďže fakticky znemožňuje registráciu nových náboženských subjektov. Paradoxne, iba malá časť z osemnástich registrovaných cirkví a náboženských spoločností toto kvórum spĺňa.

Čo nepočuť

Vo verejnom diskurze takmer úplne absentujú hlasy, ktoré by principiálne obhajovali náboženskú slobodu ako základné ľudské právo a dôležitý pilier demokratickej spoločnosti. Náboženská sloboda čelí vo svete útokom, ktorých obeťami sú najmä kresťania, a možno aj preto práve oni patria medzi jej najväčších obhajcov. Ak má však kresťanský hlas znieť dôveryhodne, je nevyhnutné, aby kresťania obhajovali náboženskú slobodu ako univerzálny princíp, aplikovali ho konzistentne a odsúdili náboženskú neznášanlivosť bez ohľadu na jej objekt a formu.

Antimoslimské sentimenty sú často stotožňované s konzervatívnou ideológiou, ktorú však treba odlišovať od konzervatívnej orientácie či konzervatívnych hodnôt. Robert P. George je dobrým príkladom toho, že antimoslimské postoje nepatria ku konzervatívnym a kresťanským hodnotám. A čo by sme si ako občania mali obzvlášť uvedomiť – nepatria ani k demokratickým hodnotám.

Náboženská sloboda má, samozrejme, svoje limity, a nielen protináboženský, ale aj náboženský extrémizmus musí byť braný vážne. Spôsoby jeho adresovania by však mali byť v súlade so základnými ľudskými právami a princípmi demokratického štátu. Nerešpektovanie, intolerancia, či dokonca diskriminácia osôb na základe ich náboženskej viery tieto práva a princípy popiera.

Teraz najčítanejšie