Denník N

Ivan Krastev: Vojna na Ukrajine už Európu zmenila, najlepším príkladom je Nemecko

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

„Maďarsko v podstate pochovalo formát V4. Kto by s ním chcel byť v jednej skupine? Pocit európskej jednoty sa síce znásobuje, ale stredná a východná Európa je čoraz viac rozdelená,“ hovorí bulharský intelektuál Ivan Krastev.

Na bezpečnostnej konferencii Globsec sme sa rozprávali o:

  • tom, či je férové kritizovať Nemecko a Francúzsko pre vojnu na Ukrajine;
  • či sú pobaltské krajiny a Poľsko novými lídrami Európskej únie;
  • prečo sú Poliaci solidárni k ukrajinským utečencom, keď odmietali Sýrčanov;
  • ako by sa zmenila zahraničná politika USA, keby sa stal staronovým prezidentom Donald Trump.

rozhovore pre New York Times ste rozoberali, ako sa zmení Európa po ruskom útoku na Ukrajinu. Povedali ste, že sa príliš často pýtame, čo sa stane v krátkodobej až strednodobej budúcnosti. Medzitým nám však uniká, čo všetko sa stalo v posledných týždňoch.

Áno, pretože za posledných sto dní sa zmenilo mnoho vecí, ktoré sme dlho považovali za samozrejmosť. Väčšina Európanov bola skalopevne presvedčená, že veľká vojna je nereálna. Iste, niektorí sa obávali menších konfliktov, ale konvenčný konflikt jedného štátu proti druhému v štýle 2. svetovej vojny neprichádzal do úvahy.

Po druhé, moderný európsky projekt stojí na myšlienke, že vzájomná prepojenosť je hlavným nástrojom bezpečnostnej politiky. To, že Nemecko zvyšovalo dodávky energií z Ruska, nebolo „len“ o obchode – išlo o strategické rozhodnutie. Jednoducho sa po vojne rozhodli, že takto budú robiť zahraničnú politiku. Verili, že nadviazaním užších hospodárskych vzťahov zabránia ďalšej vojne. Dnes však vidíme, že ekonomická prepojenosť môže byť aj zdrojom výraznej nestability.

Mení sa aj pozícia krajín ako Švédsko či Fínsko, ktoré boli ešte začiatkom roka známe svojou neutralitou. 

A nie je to len o Švédsku a Fínsku – stačí sa pozrieť na Švajčiarsko, ktoré takisto zavádza sankcie voči Rusku. Svet je oveľa pragmatickejší. Zároveň sa mi však zdá, že by sme nemali strácať perspektívu. Zatiaľ čo vojna na Ukrajine je obrovským šokom pre Európu, na iných kontinentoch sa o ňu až tak nezaujímajú. My ju vnímame ako narušenie medzinárodného poriadku, no pre zvyšok sveta je „len“ zemetrasením v Európe.

Takisto by sme nemali zabúdať na to, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie