Denník N

Historik Holec: Maďari zostali sami v rokoch 1848, 1918 a 1945. Teraz sa to opakuje

Historik Roman Holec. Foto N – Andrej Bán
Historik Roman Holec. Foto N – Andrej Bán

Nie je správne, že sa Slováci o tému Trianonu nezaujímajú, tvrdí historik Roman Holec.

Roman Holec napísal na sté výročie Trianonu knihu, v ktorej uznáva, že mierová zmluva s Maďarskom bola krutá a ponížila Maďarov. Historik zároveň tvrdí, že v dejinách márne hľadáme spravodlivosť. Jeho kniha onedlho vyjde v maďarskom preklade, v slovenčine vyšlo už jej druhé vydanie.

V rozhovore s Romanom Holecom sa dočítate:

  • či už aj Slováci uznávajú, že Trianon bol krutým trestom pre Maďarov,
  • aké chyby Uhorska zopakovalo Slovensko voči národnostiam,
  • ako ovplyvnila československá propaganda slovensko-maďarské vzťahy,
  • ktoré historické chyby Maďarov opakuje Orbánovo Maďarsko.

Vo svojej knihe viackrát zdôrazňujete, že Trianon nie je pre slovenskú odbornú a laickú verejnosť veľká téma. Napriek tomu sa prvé vydanie vašej knihy vypredalo a vonku je už druhé vydanie. Čím si to vysvetľujete?

Je pravda, že to nie je veľká téma, ale téma by to určite mala byť. Aj preto táto kniha vyšla – aby sa odstránili mnohé mýty, o ktorých sa hovorilo a ktoré posunula aj storočnica prvej svetovej vojny, keď sa začali robiť analytické výskumy. Napríklad tvrdenie, že nová republika znamenala diskontinuitu a bod nula, od ktorého sa všetko začalo, nie je pravdivé. Miera kontinuity medzi Uhorskom a Československom bola podstatne väčšia, ako sme očakávali. To sa týka najmä elít.

Mešťanostovia, úradníci, sudcovia a dôstojníci sa pretransformovali do nového štátu, lebo ten nijakých nemal. Dialo sa to aj v Česku, kde takto prešli Nemci, ale aj v Uhorsku, kde takto prešli mnohí Maďari. Nazývam ich Maďari, ale boli to väčšinou ľudia s viacerými identitami, ktorí túto identitu prehodili ako my košeľu. Možno doma hovorili po maďarsky, ale verejne vystupovali pod československou identitou. Takých prípadov bolo viac, ako sme čakali. Rok 1918 priniesol krízu identity, ktorá je pre nás mimoriadne zaujímavá, pretože sa opakuje.

Kedy sa to zopakovalo?

V roku 1992 prišla kríza československej identity, s ktorou som sa napríklad vyrovnával aj ja. V roku 1945 to bolo podobné, keď prišla na program otázka odsunu ľudí. Kríza identity bola otázkou celého 20. storočia. Trianon je dôležitý aj preto, aby sme kriticky vnímali aj slovenskú a československú politiku pri kreovaní nového štátu – aké argumenty alebo pseudoargumenty politici používali na podloženie svojich stanovísk. Ja stále hľadám súvislosti medzi Československom a Uhorskom.

Aké hlavné súvislosti medzi nimi vidíte?

Oba štáty sa rozpadli a zanikli a oba boli podobné. Československo bolo takisto multinacionálne, najmä v začiatkoch, podobne ako Uhorsko. Maďarský diskurz pritom hovorí o rozpade Československa, kým slovenský o rozdelení. V slovenskom príbehu je dominantný konštruktívny prvok, teda kreovanie čohosi nového. V tom maďarskom zase likvidácia, ako keby sa potvrdilo, že Československo bolo umelým štátom, čo Maďari tvrdili od začiatku. Otázka znie: je to tak a bol to skutočne umelý štát?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Príbehy 20. storočia

Rozhovory

Viktor Orbán

Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie