Nemci zmenili ústavu, aby dali miliardy armáde. Sľúbené tanky pre Ukrajinu sú však stále v skladoch
Putinova vojna prinútila Berlín prehodnotiť stav vlastnej armády. Presne sto dní od jej začiatku poslanci odsúhlasili zmenu ústavy, ktorá umožní vznik stomiliardového fondu na posilnenie bundeswehru.
„Dlžíme to aj našim partnerom v Európskej únii a NATO, teraz, keď Putin narušil mierové usporiadanie Európy,” vyhlásila v piatok počas zasadania bundestagu ministerka obrany Christine Lambrechtová (SPD).
Prešlo práve sto dní od začiatku vojny na Ukrajine, keď nemeckí politici potvrdili jednu z najradikálnejších zmien vo svojej bezpečnostnej politike za posledné desaťročia.
Motivovala ich k tomu práve Putinova invázia.
Kancelár Scholz: Podcenili sme to
Nemecko bolo roky známe tým, že si ako bohatá krajina a silný geopolitický hráč nikdy nenaplnilo svoj záväzok voči NATO venovať dve percentá z HDP na obranu. Médiá aj členovia vlády pravidelne informovali o zlom stave bundeswehru (nemeckých ozbrojených síl) a nedostatku základného vybavenia, za čo nemeckí vojaci žali posmešky od zahraničných vojakov aj na misii NATO v Lotyšsku.
Zriadenie fondu na prezbrojenie armády oznámil kancelár Olaf Scholz už tri dni po začiatku vojny na Ukrajine. Zdôraznil, že krajina sa o armádu a jej vybavenie starala neefektívne a podcenila hrozbu vojenskej agresie.
No aby mohli vytvoriť fond na vyzbrojenie armády tak, aby nepodliehal dlhovej brzde a obmedzeniam týkajúcim sa nových štátnych pôžičiek, museli zmeniť ústavu.
Čo presne sa z fondu bude kupovať
