Prokurátor z Košíc odkázal do Bratislavy: V právnom štáte sa musia rešpektovať súdne rozhodnutia

„K elementárnym základom právneho štátu patrí zásadné a plné rešpektovanie právoplatných súdnych rozhodnutí bez ohľadu na názory strán trestného konania,“ odkázal košický prokurátor Gabriel Huszár do Bratislavy. Urobil tak v uznesení, ktorým zrušil trestné stíhanie Ľudovíta Makóa a Borisa Beňu.

Tí boli obvinení z krivého obvinenia a krivej výpovede v súvislosti s prípadom úplatku pre bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského.

Bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Makóa a bývalého námestníka riaditeľa Slovenskej informačnej služby Beňu obvinil bratislavský vyšetrovateľ začiatkom apríla. Urobil tak pod dozorom bratislavského prokurátora Martina Kováča, ktorý následne pre oboch žiadal aj väzbu.

Okresný aj krajský súd však jeho návrhu nevyhovel. A práve na tieto rozhodnutia sa odvoláva vo svojom rozhodnutí aj prokurátor z Košíc. Do veľkej miery sa stotožnil s argumentmi Beňovho advokáta Petra Kubinu.

Ten zastupuje aj vyšetrovateľov NAKA Jána Čurillu a Pavla Ďurku, ktorí boli obvinení aj s ďalšími dvomi kolegami a ani v ich prípade bratislavská krajská prokuratúra neuspela s návrhom na väzbu. Krajský súd v Bratislave aj v tejto kauze skonštatoval, že ich trestné stíhanie je nedôvodné.

Vyšetrovatelia NAKA sú však na rozdiel od Makóa s Beňom ešte stále stíhaní.

Pripomeňme si, že obvinenie Beňu s Makóom súviselo s ich výpoveďami o úplatkoch, ktoré mal poslať vplyvný právnik Zoroslav Kollár za to, že tajná polícia prestane monitorovať jeden z telefónov, ktoré používal a neboli vedené na jeho meno.

Zoroslav Kollár mal po Makóovi poslať 40-tisíc eur, ktoré prevzal Beňa. Polovicu z nich mal dať svojmu vtedajšiemu šéfovi. Pčolinský vinu odmieta. Kollár sa k odovzdaniu peňazí priznal. A za tento a ešte jeden skutok si už vypočul koncom mája aj právoplatný trest. Musí zaplatiť 70-tisíc eur.

Na Pčolinského už podal prokurátor špeciálnej prokuratúry obžalobu.

Rozdiel medzi košickou a bratislavskou, či generálnou prokuratúrou

Do Košíc na prokuratúru sa prípad Beňu s Makóom „presunul“ potom, ako o ich väzbe rozhodol okresný aj krajský súd. Generálna prokuratúra vtedy oznámila, že dôvodom zmeny dozorovej prokuratúry je „garancia objektívnosti konania“.

O väzbe pre Beňu s Makóom rozhodovala sudkyňa Okresného súdu Bratislava III Iveta Halvoňová a následne senát Krajského súdu v Bratislave predsedu Petra Šamka. Z oboch súdnych rozhodnutí teraz košický prokurátor pri zrušení trestného stíhania vychádzal a skonštatoval, že trestné stíhanie oboch bolo predčasné a nezákonné.

Pripomenul, že súdy posudzovali dôvodnosť a zákonnosť ich obvinenia. Oba skonštatovali, že je nedôvodné. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach trestné stíhanie oboch zastavil, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

„Z uznesenia vidno, že na rozdiel od generálnej prokuratúry a bratislavskej krajskej prokuratúry tá košická vie, že právoplatné rozhodnutia súdov v prípravnom konaní o nedôvodnosti trestného stíhania sa dajú rešpektovať jedine bezodkladným zrušením obvinenia a prípadne aj zastavením trestného stíhania,“ reagoval na rozhodnutie Beňov advokát Kubina.

Pripomenul, že o to isté ako v prípade Beňu s Makóom žiadali aj v prípade obvinených vyšetrovateľov NAKA, no generálna prokuratúra to z právne nevysvetliteľných dôvodov odmietla a rozhodnutia súdov namiesto ich rešpektovania znevážila.

Dodal, že len on sám má teraz tri prípady, v ktorých súdy právoplatne konštatovali nezákonnosť trestného stíhania. Okrem vyšetrovateľov Čurillu a Ďurku, Beňu ešte zastupuje aj bývalého spolumajiteľa Penty Jaroslava Haščáka.

„Z týchto prípadov jedine v prípade vyšetrovateľov NAKA nedošlo po právoplatnom rozhodnutí súdu k zrušeniu ich obvinenia. Aj to nasvedčuje veľmi neštandardnému a nezákonnému postupu prokuratúry v ich veci,“ dodal Kubina.

Ani jeden priamy dôkaz

Už okresná sudkyňa Halvoňová pred dvomi mesiacmi skonštatovala, že obvinenie bývalého námestníka tajnej služby a bývalého šéfa daňových kriminalistov nebolo založené na priamom dôkaze ich možného zavinenia. Vychádzalo len z hodnotenia nepriamych dôkazov pochádzajúcich z rôznych zdrojov a hodnotení výpovedí štyroch svedkov. Tí však opisovali len časť udalostí, ktoré mali byť predmetom dokazovania.

Išlo najmä o pracovníkov SIS a záverečnú správu komisie riaditeľa SIS, o ktorú sa bratislavská prokuratúra v návrhu na väzbu pre Beňu s Makóom opierala. Pre prokuratúru išlo o kľúčové dôkazy, no už sudkyňa Halvoňová ich spochybnila.

Argumentom bratislavskej prokuratúry bolo aj to, že Beňa s Makóom vypovedali rôzne. Lenže súdy, ako aj košický prokurátor sa zhodli, že rozpory vo výpovediach dvoch osôb v rôznych procesných postaveniach nie sú dôkazom o spáchaní trestných činov krivej výpovede, respektíve krivého obvinenia.

Na rozpory treba podľa prokurátora Huszára prihliadať v podstatných dôležitých skutočnostiach, „pričom práve rozpory sú dôkazom reálnosti udalostí pri ich posudzovaní s odstupom času“. Okrem toho upozornil, že každý svedok vníma skutočnosti rozdielne.

„Preto ani samotná existencia rozporov, ktoré vymenoval vyšetrovateľ v napadnutom uznesení, nie je dôvodom nielen na vznesenie obvinenia, ale ani na začatie trestného stíhania, pokiaľ nejde o úplne inú a opačnú výpoveď medzi dvoma svedkami,“ dodal Huszár.

Mimochodom, keď bratislavský prokurátor Kováč žiadal pre Makóa s Beňom väzbu, argumentoval aj tým, že svoje výpovede koordinujú. Aj na tento rozpor upozornili ich obhajcovia. Ak by sa koordinovali, ich výpovede by nemali byť plné rozporov.

Ani dôkaz chýbajúcich odtlačkov nesedí

Dôkazom o tom, že si Beňa s Makóom úplatok pre Pčolinského vymysleli, mali byť aj chýbajúce odtlačky na bankovkách, ktoré Boris Beňa po svojom zadržaní vydal polícii. Peniaze vraj boli od Makóa, ktorý ich dostal od Kollára.

Beňa to však vysvetlil. S týmito peniazmi Pčolinský vôbec neprišiel do styku. Premiešal ich s bankovkami z vlastných úspor. Okrem toho prokurátor Huszár vo svojom uznesení upozornil na to, že daktyloskopické stopy a DNA profily Beňu identifikovali znalci len na malom počte zo všetkých 183 bankoviek. Daktyloskopické odtlačky a DNA profily Makóa pritom nikto neporovnával.

„Takže absencia stôp od Zoroslava Kollára sama osebe nevylučuje, že s týmito bankovkami prišiel do styku,“ dodal prokurátor z Krajskej prokuratúry v Košiciach.

Mohol vzniknúť právny chaos

Ďalším dôležitým argumentom na zastavenie trestného stíhania bolo, že je nelogické, aby boli Makó a Beňa obvinení z krivého obvinenia a krivej výpovede, keď kauza, v ktorej vypovedali, nie je právoplatne skončená. O vine či nevine Pčolinského súdy ešte nerozhodli. Na to upozornil aj Šamkov senát bratislavského krajského súdu.

Prokurátor Huszár sa s týmito právnymi názormi plne stotožnil. Pripomenul, že trestné oznámenie obvineného na svedkov, ktorí ho usvedčujú, je formou obrany. Dodal, že „s takouto obranou aj s predloženými listinnými dôkazmi sa má vyrovnať konajúci vyšetrovateľ, len jeden zákonný prokurátor a následne len jeden príslušný sudca.“

„Inak nastáva právny chaos, právne logický nezmysel, keďže v predmetnej veci v tomto štádiu trestného konania v rovnakom rezorte prokuratúry tej istej krajiny jeden prokurátor dokazuje s pomocou štátneho aparátu a vyšetrovateľa vinu konkrétnej osoby a iný prokurátor s pomocou iného vyšetrovateľa dokazuje v totožnej veci v podstate nevinu tej istej osoby a za pomoci štátneho aparátu plní úlohy obhajcu,“ skonštatoval Huszár.

Od rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu, na ktorý už špeciálna prokuratúra podala obžalobu na Pčolinského, bude závisieť aj ďalší osud Beňu s Makóom. Aj keď prokurátor Huszár skonštatoval, že ak by bol Pčolinský napokon oslobodený, automaticky to neznamená, že Beňa s Makóom musia byť stíhaní pre krivú výpoveď a krivé obvinenie.

Z doteraz nazhromaždených dôkazov to nevyplýva. Ak však nastane výrazná zmena dôkazného stavu, môžu byť obaja opätovne stíhaní.

Naznačil osud utajovanej prílohy

Prokurátor v uznesení o zrušení trestného stíhania odpovedá, kde má skončiť utajovaná príloha spisu Makóa s Beňom. Vznikol pre ňu spor medzi NAKA, špeciálnou prokuratúrou na jednej strane a Okresným súdom Bratislava III.

Práve tam si po utajovanú prílohu policajti z NAKA koncom apríla prišli. S vyšetrovateľmi NAKA, ktorí pracujú na prípade Pčolinského, totiž SIS nespolupracuje. NAKA preto doručila na súd výzvu, aby jej vydali policajný spis, ktorý tam ešte bol, odkedy súd rozhodoval o žiadosti Kováča vziať Makóa a Beňu do väzby.

So žiadosťou neuspeli a predseda okresného súdu Roman Fitt vyhodnotil správanie NAKA ako zasahovanie do nezávislosti súdu. Sťažoval sa aj na súdnej rade, tá o jeho podnete zatiaľ nerozhodla.

Podľa zverejnených informácií vydal súd prílohu pracovníčke Krajskej prokuratúry v Bratislave. Pritom v tom čase už prípad dozorovala Krajská prokuratúra v Košiciach.

Košický prokurátor teraz hovorí, že ak už v prípade Pčolinského koná sudca Špecializovaného trestného súdu, „je vyslovene žiaduce, aby tomuto sudcovi bol poskytnutý kompletný spisový materiál vrátane utajenej časti vyšetrovacieho spisu.