Aktivista Čupka: Ideálne parkovanie v Bratislave je do troch minút od domova (+video)

Jedným z prvých ohlásených kandidátov na starostov trojkoalície Team Bratislava, SaS, Progresívne Slovensko je dlhoročný aktivista Zelenej hliadky Matúš Čupka. Druhýkrát kandiduje za starostu mestskej časti Nové Mesto. Čupka v rozhovore hovorí aj o tom:

• čo mohol Matúš Vallo urobiť za posledné štyri roky lepšie,
• prečo ide do boja o novomestskú radnicu ako politický kandidát,
• prečo chce nahradiť súčasného starostu Nového Mesta Rudolfa Kusého,
• kde by mali v Novom Meste vzniknúť škôlky.

Vo vašom úvodnom kampaňovom videu veľa zbierate odpad. To naozaj chodíte so synom do školy s tyčou na odpadky v ruke?

Nehovorím, že sa to deje úplne každý deň, keď ideme do školy. Väčšinou idem na bicykli, on ide na kolobežke vedľa mňa. Stalo sa však zopárkrát, že sme si zobrali nejakú pomôcku na zber odpadu, keďže chodíme do školy za kasárňou, kde je taký nešťastný roh medzi ulicami Vajnorská a Za kasárňou. Tam bývajú vždy odpadky, takže možno raz za mesiac niečo po ceste do školy pozbierame.

Už ste preto meškali do školy?

Meškali sme pre iné veci.

Ktorý odpad sa najlepšie zbiera?

Doteraz to boli vždy plastové fľaše. Dobre sa zbierali, ľahko sa chytali do klieští na smeti. Zároveň fľaše zabrali veľa miesta vo vreciach – človek má hneď lepší pocit, že toho veľa nazbieral. Odkedy sa plastové fľaše zálohujú, v podstate ich už ako odpad nenachádzame.

Nepovedal by som, že mám nejaký preferovaný druh odpadu, keďže v Bratislave je to naozaj veľmi rôznorodé. Nájdete tu naozaj hocičo, zbierame, čo príde pod ruku.

Video: Celý rozhovor Lucie Osvaldovej s Matúšom Čupkom (autorka: Martina Koník)

Čo vás zaráža na Bratislavčanoch, čo vyhadzujú – a nemuseli by?

Urobili sme maličký interný prieskum u nás na Riazanskej ulici – náš takzvaný smeťozber a následne sme analyzovali, čo sme nazbierali. Priznám sa, že ma najviac zarážajú dva druhy odpadu – prvý sa týka fajčenia, veľmi často nachádzame celofánové obaly zo škatuliek a aj škatuľky, o ohorkoch ani nehovorím. Zároveň nachádzame jeden typ obalov z modrých cukríkov, tých býva v uliciach naozaj veľmi veľa. Niekedy sa zamýšľam nad tým, či si ľudia myslia, že sa to rozpadne v časopriestore, keď to hodia na zem.

Rovnako je zaujímavé, že ľudia zvyknú odhadzovať len tak zvyšky z ovocia. Asi to berú tak, že sa príroda vráti do prírody, aj šupky od banánu však môžu byť v uliciach dlhé mesiace.

O kreslo starostu bratislavského Nového Mesta ste sa pokúšali už minulé komunálne voľby a neuspeli ste. Starosta Rudolf Kusý vtedy získal 58,5 percenta a vy 37,5 percenta hlasov. Prečo do toho idete teraz opäť?

Pred štyrmi rokmi, keď som kandidoval prvýkrát, bolo mojou ambíciou ukázať, že aktivista alebo teda človek, ktorý pracuje pre toto mesto vo svojom voľnom čase, má čo ponúknuť aj v rámci komunálnej politiky. Keď som ohlásil svoju kandidatúru, tak som v podstate začínal na nule – Zelená hliadka síce bola známa, pomerne málo ľudí však vedelo, že som za ňou bol ja a že som Novomešťan. To, že sa mi podarilo vo voľbách získať necelých šesťtisíc hlasov, bolo pre mňa veľkým úspechom. Je zaujímavé, že ma to nejakým spôsobom neodradilo a naďalej som chcel pracovať pre toto mesto – preto posledné štyri roky pôsobím v susednej Rači ako vedúci Oddelenia životného prostredia a dopravy. Jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodol ísť na túto pozíciu, bolo, že som si chcel odpovedať na rôzne predstavy aktivistu o tom, ako by sa malo mesto rozvíjať a ako sa oň treba starať. Za tie roky som si na túto otázku zodpovedal – veci sa dajú meniť, keď je človek na úrade a má tú možnosť, vplyv na mestskú časť. Rozhodol som sa preto ísť do toho znovu, skúsenejší, s lepším tímom a ako súčasť koalície.

Počas minulých volieb ste kandidovali ako nezávislý kandidát, hoci spočiatku ste boli v Teame Matúša Valla, pomáhali ste mu tvoriť Plán Bratislava. Vtedy vám podľa vašich slov prekážalo, že existuje trojdohoda Teamu Vallo, PS a Spolu. Teraz vám trojkoalícia Valla s PS a SaS neprekáža?

Pred štyrmi rokmi bola celková politická atmosféra na Slovensku iná ako dnes. Stačí si zapnúť televízne noviny a vidieť, čo niektoré strany majú medzi sebou. Pred štyrmi rokmi bolo našou ambíciou vytvoriť širší blok v rámci Nového Mesta – preto sme sa vtedy rozhodli, že budem kandidovať ako nezávislý kandidát s podporou širšej koalície. Boli sme teda taký zaujímavý unikát – mali sme podporu aj PS, aj SaS, aj Team Vallo, ale aj OKS. Bol som vtedy presvedčený, že toto je naozaj cesta, akou sa dá uspieť v Novom Meste. To, ako predchádzajúce voľby dopadli, ma presvedčilo, že teraz je dôležité ísť na to inak. Preto som sa rozhodol ísť do volieb ako súčasť pomerne čitateľnej trojkoalície pod vlajkou Teamu Bratislava. Myslím si, že to bude úspešný recept pre tieto voľby.

Budete mať teraz podporu aj od iných politických strán?

Neuchádzame sa o podporu iných strán, chceme ostať v tejto trojkoalícii na úrovni Nového Mesta.

Môže vám teraz pomôcť táto politická značka, lebo si vás ľudia budú spájať s primátorom Matúšom Vallom?

V Novom Meste je situácia trošku špecifická v tom, že sme tu niekoľko volebných období po sebe mali tendenciu voliť nezávislých kandidátov na poslancov alebo aj na starostu. Z toho, čo momentálne vidíme v novomestskej komunálnej politike a novomestskom zastupiteľstve, sa ukázalo, že tento koncept len nezávislých ľudí, ktorí pracujú len sami za seba, no v konečnom dôsledku musia spolupracovať, je už vyčerpaný.

Preto sme sa dohodli, že chceme dať dokopy silnú trojkoalíciu, čitateľnú a zmysluplnú pre voliča, ktorá pôjde od župana, cez primátora, starostu až po poslancov.

Musí byť demotivujúce pre nezávislých kandidátov, že bez politickej podpory veľkú šancu nemajú…

Nemyslím si, že by niektorí nemali šancu – spolupracujeme aj s ľuďmi, ktorí sú dnes v našom Klube novomestskej zmeny, kandidovať však budú ako nezávislí. Myslím si, že majú veľkú šancu uspieť aj ako nezávislí, lebo dajú zaujímavú ponuku na stôl, ponúknu to, čo posledné štyri roky urobili. Celkovo si ako Novomešťan myslím, že je tu dopyt skôr po nejakej širšej, čitateľnej alternatíve, ktorá bude jasne identifikovaná.

V minulých voľbách ste skončili druhý za dlhoročným starostom Rudolfom Kusým, ktorý sa zatiaľ nevyjadril, či bude opätovne kandidovať. Čo zásadné sa zmenilo, že teraz veríte v šancu poraziť ho?

Do týchto volieb nevstupujem už ako aktivista, ktorý so Zelenou hliadkou dobrovoľníčil celý svoj pracovný deň, ale už ako človek, ktorý štyri roky pôsobí na úrade. Myslím si, že mám celkom dobrý prehľad o tom, čo to znamená, keď sa človek snaží v úrade posúvať veci vpred, aké prekážky musí prekonávať. Zároveň viem, ako si vybudovať tím, ako pracovať s verejnosťou už v exekutívnej funkcii. Dnes, keď máme zaujímavú a funkčnú koalíciu, aj súbor kandidátov do Nového Mesta aj mestského zastupiteľstva, ktorých budeme postupne predstavovať, je tá ponuka o niečo silnejšia. Skúsenosť, ktorú má Matúš Vallo a jeho tím s riadením hlavného mesta, je veľmi potrebná aj pre Nové Mesto.

Keď si to zrátam, tak naša ponuka je podstatne silnejšia, než bola pred štyrmi rokmi.

Prezradíte aj mená kandidátov na poslancov, ktorí idú do toho s vami?

Rátame s ľuďmi, ktorí už teraz v miestnom zastupiteľstve zastupujú Team Vallo – Jakub Mrva či Martin Vlačiky. Tí chcú určite pokračovať aj ďalej. Ostatných kandidátov predstavíme postupne, keď sami budú komfortní s politickým „coming outom“. Mám z toho dobrý pocit a teším sa na spoluprácu s nimi.

Pred štyrmi rokmi ste boli hlavne zakladateľom Zelenej hliadky, teraz máte za sebou štyri roky ako úradník. Keď sa pozriete na Matúša Čupku spred štyroch rokov, v čom bol v komunálnej politike naivný?

Matúš Čupka v roku 2018 si myslel, že niektoré veci sa dajú robiť rýchlejšie, že sa to dá lusknutím prsta, a neuvedomoval si vtedy komplexnosť toho, čo to znamená – robiť v samospráve. A možno som si trošku príliš veril, že stratégia, ktorú som si vlastne sám vymyslel, bude funkčná. Nemali sme vtedy to, čo dnes – skupinu odborníkov, ktorá nám radí v každej jednej oblasti.

Do tohtoročnej kampane by som chcel priniesť to, čo mal Matúš Čupka v roku 2018 – elán, nadšenie zmeniť veci…

…teraz to už nemáte?

Nie, to si chcem v sebe udržať. Aby to teraz nevyzeralo, že som sa pretransformoval a som niekto úplne iný. Skúsenosti, ktoré teraz mám, sú oveľa, oveľa väčšie. Keď si to vezmem z pohľadu komunikácie Zelenej hliadky a úradov, kde sme často dostávali odpovede, že toto sa nedá, toto je zložité a komplikované – tak v prípade mestskej časti Rača sa mnohé problémy, ktoré sa nedali riešiť, zrazu dali posunúť vpred.

Dlho sa riešilo, či sa dajú vyriešiť problémy s čiernymi skládkami v Bratislave – upracú sa a ďalší týždeň sú tam znovu. Nám sa podarilo vďaka intenzívnej práci cez externého dodávateľa, ale aj interne a s pomocou dobrovoľníkov, upratať Raču tak, že máme niekoľko chronických lokalít, ktoré by som porátal na prstoch jednej ruky, zvyšné sú vyčistené a čisté aj naďalej. Keď som do Rače prišiel, evidoval som 80 čiernych skládok, ktoré sme museli vyčistiť. Teraz ich je možno desať.

Dá sa teda povedať, že ste zmenili Raču tak, že tam teraz žiadna Zelená hliadka nemusí byť? 

Áno, dá sa to tak povedať. Zelená hliadka sa teraz angažuje v iných mestských častiach, v Rači je, myslím, v udržateľnom stave. Nehovorím, že nenájdete niekde kôpku, ktorá vznikne pri kontajneri, alebo že v chronickej lokalite Žabí majer sa nenachádzajú žiadne skládky. Už ich však nenájdete na Vinohradoch, na každom rohu po sídliskách za garážami…

V Rači máte na starosti aj dopravu. V časti Krasňany prišlo za Valla k zavedeniu nového parkovania. Aká bola pri tom vaša úloha a ako ste tam parkovanie zavádzali?

Boli sme úplne na začiatku zavádzania novej parkovacej politiky. Keď za mnou prišiel starosta (Michal Drotován – pozn. red.) na jar v roku 2019, aby sme začali pracovať na parkovacej politike v Rači, tak sme dali hlavy dokopy a pripravili materiál do miestneho zastupiteľstva o tom, ako budú fungovať prvé zóny. Mali sme niekoľko stretnutí so zástupcami hlavného mesta, kde sme ich museli trošku presviedčať, že to myslíme úprimne a vážne – presvedčili sme ich, že Krasňany, ktoré sú možno trošku excentrickejšia časť mesta, si zaslúžia svoju parkovaciu politiku. Pripravili sme projekt organizácie dopravy, aby bolo jasné, kde sa bude parkovať, pomáhali sme s prieskumami v teréne. Spolu so starostom sme absolvovali množstvo diskusií s bežnými ľuďmi aj s odborníkmi o tom, prečo parkovacia politika. Absolvoval som aj jednu pamätnú diskusiu s obyvateľmi Krasňan a dotiahli sme to do finále v januári.

Prečo to bola pamätná diskusia? Došlo ku konfliktu?

Nedošlo ku konfliktu, bola to prvá diskusia, na ktorej sa zúčastnili aj primátor, viceprimátorka a ľudia z magistrátu. Boli momenty, keď tá diskusia bola taká, ako by som to povedal…

…vyhrotená?

Áno, bolo tam veľa emócií. Obyvatelia sa báli, že budú platiť za parkovanie a nakoniec aj tak lepšie nezaparkujú. Som veľmi rád, že odkedy sa nová parkovacia politika spustila, tak ustalo asi 95 percent sťažností na parkovaciu politiku ako takú. Nemám to podložené dátami, ale myslím, že väčšina Krasňančanov je spokojná s tým, že tam majú regulované parkovanie.

Ako by podľa vás malo vyzerať ideálne parkovanie v Bratislave?

Malo by fungovať tak, že keď sa niekto rozhodne prísť autom do mesta, tak pri vstupnej bráne do mesta by ho mala čakať alternatíva – záchytné parkovisko, odkiaľ by presadol na MHD a pokračoval by do centra. Pre človeka, ktorý býva v Bratislave na bežnom sídlisku, by ideálne parkovanie z môjho pohľadu malo vyzerať tak, že dokáže svoje auto umiestniť do troch minút chôdze od vchodu do svojej bytovky.

Predstava, ktorú často prezentovali obyvatelia Krasňan, že ak nezaparkujú priamo pri fasáde svojej bytovky, tak je to veľké sklamanie a za to platiť nechcú, je scestná. Bratislava sa stavala v časoch, keď sa rátalo maximálne s jedným autom na byt. Možnosť zastať priamo pred bytovkou, vyložiť a naložiť veci a zaparkovať tri minúty od vchodu je podľa mňa ok. A to hovorím ako človek, ktorý má dve deti a tiež sa musí v Bratislave autom pohybovať.

Ideálny stav v Bratislave by bol taký, keby auto mali len tí, ktorí ho musia mať. Ľudia by viac mali jazdiť verejnou dopravou, na bicykli, viac chodiť…

Nie je nová parkovacia politika veľmi prísna pre ľudí, ktorí do Bratislavy chodia za prácou, alebo tu žijú a nemajú tu trvalý pobyt?

Akákoľvek regulácia znamená, že niekto bude musieť zmeniť vzor svojho správania. Od začiatku bolo deklarované, že parkovacia politika najviac postihne ľudí, ktorí v tých zónach nemajú trvalý pobyt, a tí sa budú musieť najviac prispôsobiť. Zóny sú však zatiaľ pomerne malé, preto majú alternatívu zaparkovať mimo zóny – možno to nebudú tri minúty od bytovky, ale štyri.

Desať minút od bytovky je už asi veľa.

Pamätám si, keď sme so Zelenou hliadkou robili pouličné smeťozbery – prechádzali sme sa po celej Bratislave a zisťovali, kde je najviac smetí. Na Dlhých dieloch, čo je chronická lokalita pri parkovaní, som absolvoval asi prvýkrát v živote osemminútovú prechádzku od miesta, kde som auto zaparkoval, po miesto stretnutia s dobrovoľníkmi. To mi naozaj prišlo ako večnosť.

V Novom Meste je zatiaľ jedna regulovaná zóna – Tehelné pole –, pričom pravidlá sú tam pomerne prísne, platia 24 hodín denne. Kde by mali byť ďalšie zóny regulovaného parkovania po Tehelnom poli? 

Najväčšiu hodnotu by prinieslo, keby sa zaregulovaná zóna zaviedla na sídlisku Pokrok, teda medzi Račianskou a Pionierskou ulicou. Toto sídlisko začína byť v obkľúčení rezidenčných zón (Tehelné pole, lokalita Blumentál) a preto, keď sa dnes niekto rozhodne zaparkovať na Račianskej, lebo je to zadarmo a najbližšie k centru, tak to práve skúša na tomto sídlisku. Problémové je aj parkovanie na Kramároch – nielenže je tam nemocnica, je to aj posledná bezplatná časť pred samotným centrom mesta.

Ako hodnotíte posledné štyri roky v Novom Meste pod vedením Rudolfa Kusého? 

Posledné štyri roky sa začína ukazovať, že vedeniu mestskej časti došiel plyn alebo motivácia posúvať mestskú časť ďalej. Dvanásť rokov je naozaj veľmi veľa. Ukazuje sa, že možno pre súčasného starostu nie je Nové Mesto tá hlavná vec v jeho živote – počas posledných rokov kandidoval na bratislavského župana, neskôr pod značkou politickej strany (Dobrá voľba Tomáša Druckera – pozn. red.) kandidoval do Národnej rady… Sú to jasné dôkazy, že by sa chcel posunúť niekam ďalej.

Skúste povedať, čo dobré urobil za posledné štyri roky starosta Kusý v Novom Meste.

Nedávno zarezonovalo otvorenie nového športoviska na Pionierskej ulici, čo je dobré – môže tam vzniknúť veľmi príjemný športový komplex, keď magistrát opraví Centrum voľného času, ktoré je hneď vedľa. Mrzí ma však, že sa o tomto športovisku rozprávalo šesť rokov, čo je podľa mňa dlhý čas na jednu takúto rekonštrukciu.

Objektívne treba povedať, že starostovia boli za posledné štyri roky obmedzení celosvetovou pandémiou a aj vojnou za našimi východnými hranicami. Niektorí starostovia sa s tým vyrovnali lepšie ako v Novom Meste. Keď si porovnám Nové Mesto so susednou Račou, ktorá je o polovicu menšia, alebo s hlavným mestom, tak Nové Mesto stagnuje. Nerozvíja sa tak, ako by malo.

V čom konkrétne? Ak by ste mali porovnať Nové Mesto s inou mestskou časťou ako s Račou, tak v čom stagnuje?

Doprava – ak si porovnáme Nové Mesto s Ružinovom, Starým Mestom alebo Petržalkou, tak ten „drive“ pri zavádzaní regulovaného parkovania je tu iný, v tých ostatných mestských častiach omnoho vyšší. Tehelné pole vzniklo pre mňa po neuveriteľných ôsmich rokoch – plánovalo sa od roku 2011, keď tu boli prvé majstrovstvá sveta v hokeji. Odvtedy tá práca ustala.

Pri životnom prostredí napríklad Karlova Ves dlhé roky pracuje s témou adaptácie na zmenu klímy, rozvíjajú zeleň, podporujú biodiverzitu a dosahujú pekné výsledky. Vidíme to napríklad v okolí karloveskej radiály, ktorá kvitne pomaly po celý rok. Toto v Novom Meste nevidím.

Z hľadiska sociálnej oblasti patrí Nové Mesto medzi najstaršie mestské časti v Bratislave – máme tu osem denných centier pre seniorov, ale nemáme tu žiadny denný stacionár ani iné sociálne služby, ktoré by v takejto mestskej časti mali byť.

Rovnako sa tu nepracuje s témou verejných priestorov – hoci sa z externých zdrojov z eurofondov urobili nejaké parčíky, ulice sa len plátajú asfaltom. V Starom Meste sa pritom celoplošne opravujú ulice, urobila sa Blumentálska ulica, ktorá vyzerá naozaj pekne. V Novom Meste takúto prácu nevidím.

Ako hodnotíte developerskú činnosť v Novom Meste?

Ktokoľvek sa pozrie voľným okom z Koliby na Nové Mesto, tak vidí, že je tu intenzívna činnosť, stavia sa v podstate v každej štvrti väčší obytný alebo kancelársky komplex. Celkovo vidieť, že táto téma nie je podchytená zo širšieho kontextu.

Teraz na jar sme zapísali našu dcéru do novomestskej škôlky a vzhľadom na štatistiky, ktoré máme k dispozícii, vieme, že tu máme stovky detí, ktoré sa neumiestnili v našich škôlkach, hoci sa povoľujú stovky bytov, kam sa sťahujú mladé rodiny. Sociálna vybavenosť tu stagnuje.

Napríklad na Tupého ulici za posledné roky vzniklo množstvo bytoviek, vybavenosť je však slabá – nie je tam bankomat, máte tam ledva jeden obchod, jednu kaviareň… ľudia sú v podstate odkázaní na autá, aby sa odtiaľ dostali. Extrémnou lokalitou sú aj Kramáre.

Ako starosta by ste teda tlačili na to, aby developeri stavali aj škôlky?

Pre nás je dôležité, aby Nové Mesto bola sebavedomá mestská časť so silným stavebným úradom. V Rači sa napríklad momentálne buduje väčší obytný súbor, ktorý by v Novom Meste patril medzi štandardné, ale pre Raču je to väčší developerský projekt. V rámci neho vzniknú aj dve triedy štátnej škôlky, ktorú mestská časť vyrokovala so stavebníkom. V Rači sa pomaly dostávajú do stavu, že budú schopní prijať do štátnej škôlky každé dieťa.

Starostu Kusého obvinili minulý rok preto, lebo bol tvrdý k developerom v Novom Meste. Máte pocit, že bol rovnako prísny na všetkých?

To by som naozaj špekuloval, keďže ako bežný obyvateľ Nového Mesta mám pomerne slabé informácie o tom, ako prebiehajú stavebné konania. Občas zachytím nejakú pozvánku na verejné stretnutie so stavebníkmi, to sú skôr debaty o obhajovaní ich existujúcich zámerov. Netrúfal by som si teda na to nejakým spôsobom reagovať. Nemyslím si, že Nové Mesto je jedna z mestských častí, kde by sa stavebníkom robili zásadné prieky. Stačí sa pozrieť na ten lán žeriavov, ktoré tu posledné roky máme.

Ako by ste postupovali vy, keby vás obvinili – tak ako Kusého?

V prvom rade by som urobil všetko preto, aby som sa do tejto situácie ani nedostal. Máme predsa stavebný úrad, legislatívu, ktorá definuje, akým spôsobom majú prebiehať vyjednávania v rámci stavebných konaní, ako sa zapájať do procesov EIA… Starostovia majú dnes dostatok prostriedkov, napríklad aj poplatok za rozvoj, aby dokázali vyrokovať pre obyvateľov čo najviac a dosiahnuť takú výstavbu, aby prinášala obyvateľom benefity. Opäť budem špekulovať – neviem, či niektorí starostovia nejdú trošku za hranicu svojich kompetencií a môžu vznikať situácie ako v Novom Meste.

Ktorí starostovia napríklad?

Neviem to takto presne pomenovať.

Ako ste vnímali diskusiu o zbúraní Istropolisu? Je to podľa vás príležitosť na zlepšenie lokality Trnavského mýta, alebo je to naopak chyba a škoda?

Osobne si myslím, že tá diskusia je už za nami, keďže Istropolis začali búrať. Dnes sa musíme rozprávať o tom, čo tam namiesto neho vznikne. Keď som sledoval debatu okolo zámeru ho zbúrať a postaviť tam niečo iné, tak to pre mňa osobne bola škoda – podobný komplex už v Bratislave nevznikne, keďže v ňom bola zakonzervovaná istá epocha našej histórie. Samozrejme, nespája sa s pozitívnymi emóciami, ale budova mala pre mesto hodnotu. Prezentovaný návrh prináša z môjho subjektívneho pohľadu pomerne bežné, esteticky prenosné koncepty. Je to taká premárnená príležitosť. V Helsinkách mali podobný problém s komplexom zo 70. rokov a pretransformovali ho na súčasnosť bez zbúrania. Myslím si, že je to škoda, že sa developer nepokúsil nájsť riešenie, ktoré by budovu skôr premenilo, než zrovnalo so zemou.

Čo si tam viete predstaviť? Hovorilo sa, že by práve na Trnavskom mýte mohlo vzniknúť Národné kultúrne a kongresové centrum. 

Trnavské mýto je možno najväčšia križovatka v Bratislave, a preto je dôležité, aby tam bola verejnoprospešná funkcia, aby tam nebolo len bývanie a kancelárie. Určite by tam malo vzniknúť kultúrne zariadenie. Neviem povedať, či to má byť veľké kultúrne a kongresové centrum, možno by stačil nejaký priestor, ktorý by sme dokázali multifunkčne využívať na divadlo a koncerty. V Novom Meste chýba miesto na kultúru. Trnavské mýto by podľa mňa bolo dobrým priestorom pre takúto kultúrnu funkciu celomestského významu.

V našom rozhovore pred minulými komunálnymi voľbami ste povedali, že za Bratislavu sa stále hanbíte. Je to tak aj po štyroch rokoch, čo je vo vedení mesta Matúš Vallo?

Za Bratislavu sa nehanbím už až tak ako pred tými štyrmi rokmi. Myslím si, že Matúš Vallo ukázal so svojím tímom, že dokáže postupne Bratislavu posúvať vpred, dosahovať konkrétne výsledky a že Bratislava sa môže rozvíjať aj za štyri roky tak, že to bude citeľné na uliciach.

Za seba poviem, že Vajnorská ulica je môj najobľúbenejší projekt, vznikli tam bezpečné cyklotrasy, po ktorých jazdím skoro každý týždeň a mám z toho veľkú radosť. Neviem si predstaviť, že by Vallovi predchodcovia niečo takéto zorganizovali.

Za Bratislavu sa teda hanbím podstatne menej. Som optimista, zvedavý, čo mesto v budúcnosti čaká. Preto som rád, že som súčasťou značky Team Bratislava a budem rád, keď skúsenosti, ktoré sa presadili na hlavnom meste, prenesieme k nám do Nového Mesta.

Občas je vhodné a dobré vedieť skritizovať aj svojich kolegov – čo vedenie magistrátu mohlo za štyri roky urobiť lepšie? 

Oceňujem to, že Matúš Vallo dokáže v rámci svojich nových prezentácií povedať, že s niečím nie je spokojný a dokáže sa aj sám skritizovať. Z môjho pohľadu sú dve oblasti, ktoré by som spomenul. Prvou je komunikácia okolo parkovacej politiky. V Krasňanoch sme boli pilotnou zónou, no komunikácia s magistrátom často pokrivkávala a odsúvanie termínu realizácie celomestskej parkovacej politiky nám v Rači spôsobovalo pomerne veľké komunikačné problémy s obyvateľmi. Natiahol sa totiž čas od vyznačenia parkovacích miest k spusteniu regulovania.

Druhou oblasťou, o ktorej aj Vallo objektívne komunikuje ako o nedostatku, je nedostatočný rozvoj cyklodopravy. Som síce spokojný s Vajnorskou, je to úsek, ktorý je veľmi príjemný. Pionierska s bezpečnostnými pásmi nie je úplne komfortná pre každého cyklistu, hoci mne osobne to vyhovuje. Prial by som si, aby takéto riešenia pribúdali na čo najväčšom počte ulíc.

Na záver skúste stručne vymenovať tri veci, ktoré by ste hneď po nástupe do vedenia novomestskej radnice urobili.

Najkľúčovejšia vec je zoznámiť sa s úradom samotným, urobiť si audity, zoznámiť sa s procesmi, stavom projektov, škôlok, verejných projektov, ktoré boli komunikované doteraz skôr cez vizualizácie. Chceli by sme nadviazať na dobré projekty, zlepšiť existujúce a priniesť aj nové veci. Samozrejme sa chystám intenzívne komunikovať s odborníkmi, expertmi na dopravu, životné prostredie, aby sme vytvorili silný tím, s ktorým potom prídem na úrad a budeme tvrdo makať.

Prvých 100 dní je naozaj málo na to, aby sme dokázali systematické, hlbšie veci, ale myslím si, že ak voľby dopadnú tak, ako na tom pracujeme, aby dopadli, tak spolupráca s mestom nám prinesie intenzívnejšiu prácu na parkovacej politike, čo je tiež jedna z mojich priorít.