Denník N

„Preč so Si Ťin-pchingom!“ skandovali na proteste. Boli sme za Ujgurmi, ktorí v Istanbule bojujú za svoju slobodu a existenciu

Foto - Magdalena Slezáková/Deník N
Foto – Magdalena Slezáková/Deník N

Deník N strávil týždeň s Ujgurmi v Istanbule, v jednej z najväčších komunít ujgurskej diaspóry na svete. Vypočul si svedectvá o rozbitých rodinách, strachu a bolesti, o lágroch, väzňoch či zlomených ľuďoch. Ale aj o sile, ktorá sa rodí zo zúfalstva, a o poézii z najväčších hlbín temnoty. Seriál Za ujgurskou diaspórou sa začína reportážou z mohutného protestu, ktorý medzi istanbulskými Ujgurmi vyvolalo zverejnenie Sinťianskych policajných aktov – bezprecedentných dôkazov o obetiach koncentračných táborov.

Prirútil sa cez ulicu zo strany, kde sa do prudkého kopca zahryzáva úzka cestička. Na jej konci, vysoko odtiaľ, stojí čínsky konzulát, na jej začiatku policajný kordón a kovové zátarasy. Ale on na cestu k čínskemu zastupiteľstvu nepomýšľal: ponáhľal sa opačným smerom a rozhorčene pritom rozhadzoval rukami.

Na druhej strane ulice je široké nábrežie a hneď za ním vlny Bosporu, lode zakotvené pri móle, zelené stromy a malebné biele domy, čajky na jasnej modrej oblohe. Modré je i more, po ktorom horúce slnko kreslí mihotavé obrázky, máj sa končí a Istanbul sa sťažka nadychuje do svojho povestného pamätného leta.

Muž, ktorý sa náhli cez ulicu, je celý v čiernom, ale na teplo nedbá a nezaujíma ho ani blankytné more. Na muške má inú modrú farbu, tú, ktorá svieti z desiatok vlajok s bielou hviezdou a polmesiacom. Väčšina dnešného sveta jej hovorí jednoducho iba „ujgurská vlajka“, sami Ujguri ju však nazývajú Kök bajraq, Nebeská vlajka, a prevteľujú do nej nielen svoju slobodu, ale aj svoju existenciu. Drvivú väčšinu slobody im už zobrali, teraz bojujú o holé prežitie.

Sú ich tu stovky, tu na úpätí kopca pod čínskym konzulátom. Ženy, muži, deti. Ale keď skandujú, znie to ako jeden hlas: „Ľudské práva, spravodlivosť a slobodu Východnému Turkestanu! Červená Čína, preč z Turkestanu! Preč so Si Ťin-pchingom!“

Foto – Magdalena Slezáková/Deník N

Muž s mikrofónom je syn Abdulhakima Mächsuma, významnej osobnosti istanbulskej diaspóry. Mächsum sa tešil veľkému rešpektu u mnohých istanbulských Ujgurov – vďaka tomu fungoval ako prirodzený líder a spojivo medzi rôznymi krídlami a názormi diaspóry, ktorá je vo všeličom rozpoltená. Pred niekoľkými rokmi však za podozrivých okolností zomrel a medzi miestnymi Ujgurmi koluje nepotvrdená zvesť, že bol otrávený.

Ako jeden hlas, ktorý násobia po nábreží rozostavané reproduktory. A práve to vraj pije krv mužovi v čiernom. Už dobehol k mladíkovi s mikrofónom v ruke, ktorý na čele demonštrácie vyvoláva protestné slogany, a oboril sa naňho. „Žije tu stará pani, ktorá ten váš hukot zle znáša!“ rozčuľuje sa a ukazuje všade navôkol. „Ako môžete takto rušiť ľudí?!“

Foto – Magdalena Slezáková/Deník N

Demonštranti na kričiaceho muža pozerajú spoza svojich transparentov a rýchlo prituhuje. Krikľúňa totiž nesledujú iba ich oči, ale aj pohľad z portrétnych fotografií na transparentoch a tých portrétov je tu ešte viac než demonštrantov – presne 2884. Sú to tváre identifikovaných väzňov z lágrov a bezprávnych väzení na snímkach, ktoré vyhotovili čínski dozorcovia a policajti. Najdrvivejšie svedectvo z novo uniknutých policajných archívov, ktoré sa šíria pod heslom „Xinjiang Police Files“, Sinťianske policajné akty.

„Obete sú tu! Ale kde je spravodlivosť?“ skandovali pred chvíľkou protestujúci – a tento človek sa bude sťažovať na to, že jeho príbuznú ruší hluk, keď státisíce iných príbuzných zmizli za mrežami a osud celého národa visí na vlásku? On sa bude sťažovať, že jedna pani nemá chvíľu pokoj, keď väčšina prítomných Ujgurov nemá pokoj už roky, pretože už roky vôbec netušia, či sú ich deti, rodičia alebo súrodenci ešte vôbec nažive? (Navyše ktovie, či vôbec nejaká stará pani existuje; nebolo by to po prvý raz a zjavne ani naposledy, čo riadne ohlásený a povolený ujgurský protest pred čínskym úradom narušil agent.)

Už-už to vyzerá na bitku: jeden z protestujúcich mladíkov stratil nervy a snaží sa predrať k mužovi v čiernom cez plátno s tvárami obetí. Transparent sa prehne, tváre väzňov sa na okamih zdeformujú, ale bitku v zárodku zadusia prizerajúci sa policajti, ktorí nahnevaného Turka šetrne, ale rozhodne odtrhnú od demonštrantov a prevedú späť na druhú stranu cesty.

Jednotný hlas z reproduktorov znovu ožije a letí rozpáleným vzduchom nad Bospor i nahor na kopec k ušiam čínskych diplomatov: „Čína, zastav genocídu! Turecko, nespi a postav sa za Ujgurov!“

Foto – Magdalena Slezáková/Deník N

Guľomet a slzy

Sinťianské policajné akty nie sú prvým svedectvom o zločinoch, ktoré vláda Čínskej ľudovej republiky pácha na obyvateľoch rozsiahlej oblasti, ktorú sama nazýva Ujgurskou autonómnou oblasťou Sin-ťiang. Od Ujgurov názov Sin-ťiang väčšinou začujete vtedy, keď ho

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie