Duchovný zápas o tento svet pokračuje

Autor je bývalý predseda SNR

V roku 1986 sa konali dvestoročné oslavy od prvého výstupu na Mont Blanc. Pápež Ján Pavol II. mal na tejto hore v 3800-metrovej výške v Col de la Furche pamätný príhovor k Európe: „… Európa, nájdi znovu svoje korene… alebo bude Európa kresťanská, alebo nebude…“ A ďalej: „…Európa má dvoje pľúca, západné a východné. Len vtedy bude skutočne Európou, keď bude dýchať oboma pľúcami!“

Dnes, keď na vlastné oči vidíme agresiu Ruska na Ukrajine, keď vidíme bezdôvodne zomierať tisíce Ukrajincov i Rusov, keď vidíme, ako ruské vojská ničia ukrajinské mestá a dediny, keď počujeme, ako dnešný pápež František volá: „To, čo sa deje na Ukrajine, je desivý úpadok ľudstva!“, máme pocit, že výzva pápeža Jána Pavla II. o dvoch pľúcach Európy sa na dlhé desaťročia zrútila.

Mala niekedy, alebo má Európa schopnosť dýchať oboma pľúcami? Ruský existenciálny a personalistický mysliteľ, filozof dejín Nikolaj Berďajev vo svojom pojednaní Ruská náboženská idea, ktoré napísal po roku 1922 vo francúzskom exile, píše, že ho na Západe prekvapil záujem o ruskú náboženskú ideu, o ruský náboženský život, za ktorým vidno niečo ako hľadanie náboženského svetla z Východu.

Ako je to dnes? Český teológ Tomáš Halík nedávno správne poznamenal, že sedemdesiat rokov ateistického komunizmu v Sovietskom zväze poznačilo ruské pravoslávie viac, ako sme si mysleli. Vidíme to napríklad v postojoch moskovského patriarchu k vojne na Ukrajine. Východné pľúca Európy dnes predstavuje skôr pravoslávie v službách nacionalizmu a ruského mesianizmu.

Liberálna demokracia v západnom svete otvorila cestu k ekonomickému, technickému, sociálnemu i ľudskoprávnemu vrcholu západnej civilizácie, ktorý mnohé krajiny už zažívajú a iné k nemu smerujú. Úspechy liberálnej demokracie a jej dominancia na Západe ju však zbavili potreby hľadať oporu v náboženstve a viere v Boha a prevládajúca globalizácia odsúva aj národné identity na vedľajšiu koľaj. Západné a východné pľúca Európy sa teda skôr od seba vzďaľujú. Existuje medzi nimi ešte nejaký súvis?

V roku 1917 v portugalskej Fatime sa Matka Božia päťkrát zjavila trom deťom, ktoré nevedeli písať ani čítať. Na tretie zjavenie 13. júla 1917 im odovzdala posolstvo, ktoré ony neskôr ústne odovzdali ďalej. V tomto posolstve sa hovorí, že ak svet bude činiť pokánie a ak pápež zasvätí Rusko Matke Božej, Rusko sa obráti a bude mier, ak nie, Rusko bude rozširovať svoje bludy do celého sveta, budú sa šíriť vojny, budú zničené mnohé národy, mučení dobrí ľudia, cirkev bude prenasledovaná a pápež bude veľmi trpieť.

Môžeme tejto udalosti a posolstvu veriť, alebo nie, ale zostane historickým faktom, že tieto deti vyslovili v roku 1917 vnútornú spojitosť medzi dobrom a zlom vo svete a pôsobením Ruska doma i vo svete.

O dvadsať rokov neskôr, v roku 1937, už spomínaný ruský exilový filozof Nikolaj Berďajev napísal dielo Pramene a zmysel ruského komunizmu. V 6. kapitole píše o revolúcii ako výsledku hromadenia ľudského zla: „Zmysel revolúcie je vnútornou apokalypsou dejín… v našom hriešnom, zlom svete sa vždy nahromadí mnoho zla, mnoho jedu, dochádza v ňom vždy aj k procesom rozkladu… vtedy je nevyhnutný súd nad spoločnosťou, vtedy sa na nebesiach stanoví nevyhnutnosť revolúcie…“

Bolo by odvážne vysloviť otázku, či permanentné vojny a vraždenie nevinných ľudí v Afrike a arabských krajinách, rovnako potláčanie základných ľudských práv v krajinách Ázie, devastácia spoločnosti narkomafiami v latinskej Amerike, egoizmus nadnárodných korporácií oproti miliardám hladujúcich ľudí vo svete alebo bezohľadná korupcia v postkomunistických krajinách Európy odkazujú na varovanie Matky Božej vo Fatime, alebo na napĺňanie zla vo svete, keď podľa Berďajeva dochádza k nevyhnutnému súdu nad spoločnosťou? Pre seba si však takúto otázku môžeme položiť.

Dnes si všetci uvedomujeme, že po 24. februári 2022 sa svet radikálne zmenil. Vojna na Ukrajine sa fakticky mení na vojnu Ruska a Západu. Nemecká ministerka pre rozvoj Svenja Schulzeová nedávno vyhlásila, že v dôsledku ruskej invázie na Ukrajine hrozí svetu najväčší hladomor od 2. svetovej vojny, čo v následkoch bezpečnostne, migračne a ekonomicky zasiahne isto najmä západný svet.

Táto vojna stavia aj malé národy a štáty pred nové problémy. Nedávno bol zverejnený európsky prieskum spoločnosti YouGov, ktorý zisťoval, čo si občania Európy myslia, kto je zodpovedný za dnešnú situáciu na Ukrajine? Na Slovensku si 38 percent občanov myslí, že je zodpovedné viac Rusko ako NATO, 31 percent si myslí, že je zodpovedné viac NATO ako Rusko, 17 percent sa nevedelo vyjadriť a 14 percent si myslí, že rovnako Rusko a NATO. Ak sa pozrieme na prívržencov týchto názorov na Slovensku, vidíme, že liberálna demokracia a národná identita stoja na Slovensku skôr proti sebe a my sa na Slovensku zrejme nevyhneme ďalšiemu zápasu o charakter štátu. Nemožno vylúčiť, že antagonizmus medzi liberálnou demokraciou a nacionálnymi identitami zasiahne nakoniec celý svet.

Václav Havel, ktorý sa celým životom hlásil k liberálnej demokracii, sa nikdy nevyslovil, či verí v Boha, ale často zdôrazňoval, že nad našimi životmi by mal existovať Horizont, ktorý nás presahuje a zaväzuje. Pápež Ján Pavol II., ktorý bol človekom západnej civilizácie, zdôrazňoval, že „alebo bude Európa kresťanská, alebo nebude“. A dajme nakoniec slovo Nikolajovi Berďajevovi, ktorý vo svojej poslednej knihe Ríša Ducha a ríša Cisárova, ktorá vyšla v roku 1949, rok po jeho smrti, píše o slobode: „Sloboda, ktorá sa stáva príliš ľahkou, ktorá si nevyžaduje hrdinský zápas, degeneruje a stráca svoju hodnotu… Sloboda vôbec nie je ľahká, sloboda je namáhavá a ťažká. Sloboda nie je právo, ale povinnosť. Liberáli zvyčajne chápu slobodu ako právo, a nie ako povinnosť a sloboda znamená pre nich uľahčenie a neobmedzovanie… V hlbšom zmysle sloboda znamená plnoletosť človeka, vedomie záväzku voči Bohu byť slobodnou bytosťou, nie otrokom. Hrdinské ponímanie slobody je v protiklade k starému liberálnemu chápaniu slobody. Sloboda predpokladá odpor, je prejavom sily.“

Václava Havla, pápeža Jána Pavla II. i Nikolaja Berďajeva spájala spoločná životná skúsenosť: stáli zoči-voči komunistickej totalite, ktorá si desaťročia nárokovala vládnuť nad človekom i celým svetom. Bez viery v Boha by v tomto zápase naše národy nevedeli obstáť. Demokratickému Západu po 2. svetovej vojne táto skúsenosť chýba, ale nasledujúce roky, keď bude Západ vystavený tlakom zvnútra, alebo ešte viac z východu i juhu zemegule ho možno znovu vrátia k poznaniu, že bez Berďajevovho Boha, kresťanstva Jána Pavla II., alebo bez Havlovho presahujúceho a zaväzujúceho Horizontu ubrániť tento prekrásny príbeh, ktorý sa volá západná civilizácia, sa asi nedá. Liberálna demokracia a obrana národných identít v Európe, ak majú obstáť, budú sa musieť konfrontovať ešte s touto výzvou.

Duchovný zápas o tento svet pokračuje. Pápež zasvätil Rusko i Ukrajinu Matke Božej, apeluje stále na ukončenie vojny a vyzýva na modlitby za mier. Krajiny susediace s Ukrajinou prejavujú opravdivú solidaritu s touto ťažko skúšanou krajinou, rovnako vo svete žijú milióny nezištných a obetavých ľudí, ktorí sa starajú o chudobných a biednych. Zdá sa však, že zlo v týchto časoch víťazí. Ale nezabúdajme, že v Biblii v očiach Hospodina stačilo „desať spravodlivých“, ktorí mohli poblúdenú Sodomu a Gomoru zachrániť pred skazou. Vtedy sa nenašli, verme, že dnes ich toľko vo svete žije!

Odznelo na Kolokviu Quo vadis Europa – Liberálna demokracia a zachovanie národných identít, na počesť nositeľa Ceny sv. Vojtecha za rok 2021, bývalého spolkového prezidenta Nemecka Joachima Gaucka. Štetín 1. júna 2022.