Denník N

Michal Meško z Martinusu: „Spojiť človeka s knihou, ku ktorej by sa už inak nedostal, je jedným z najkúzelnejších momentov.“

V Kníhkupectve Martinus ľudia cez službu Knihovrátok vymenili už 200-tisíc čítaných kníh. Za tituly, ktoré mali doma, dostali poukážky na nákup nových. CEO Martinusu Michal Meško hovorí, že ľudia oceňujú jednoduchosť služby, a že si doma radi robia miesto na nové príbehy. 

Prečo sa Martinus rozhodol predávať čítané knihy?

Martinus prvýkrát predával čítané knihy už v roku 2005-2006. Na webe sme mali jednoduchý bazár, cez ktorý to fungovalo. Potom sme redizajnovali web a išlo to nejako do stratena. Zároveň sme ale dlhé roky mali projekt Knihobežník, ktorý knihám dával ďalší príbeh. Ten fungoval tak, že keď už niekto nechcel mať doma v poličke knihu, mohol ju nechať na nejakom zaujímavom mieste, ktoré potom označil na mape na webe a ktokoľvek ju prvý objavil, mohol si ju zobrať – akýsi knižný geocaching. Lenže sa to nerozbehlo až tak, ako sme dúfali. Dnes sa tieto myšlienky spojili a vznikol Knihovrátok. Myslím, že je odpoveďou na otázku mnohých z nás, ktorí sa sediac v obývačkách a hľadiac na svoje knižnice pýtame: „Čo ďalej?“

Máme tam totiž veľa knižiek, ktoré nám urobili radosť, boli výborné, ale viem napríklad, že niektoré detektívky už druhýkrát čítať nebudem.

Už viete, kto je vrah.

Presne. A zároveň, keďže vychádza veľa nových, dobrých kníh, tak nejako doma dochádza miesto. Ako to už býva, riešili sme teda čiastočne svoj problém. Ľudia, ktorí knižky už nechcú mať doma, dodnes nemali úplne pohodlné riešenie, ako ich posunúť ďalej. Vďaka našej databáze stačí knihy zadať na webe Knihovrátku. Netreba vypisovať žiadne inzeráty, fotiť ich, netreba ich nahadzovať do skupín na sociálnych sieťach ani sa potom dohadovať s jednotlivými záujemcami. Stačí, keď človek zadá svoj výkupný zoznam, a potom ich donesie do najbližšieho Martinusu alebo pošle cez donáškovú službu na naše náklady na centrálu. Takmer obratom mu príde poukážka na nákup nových kníh.

Vyriešili ste takto aj problém so svojou knižnicou?

Bol som veľmi šťastný už keď sme mali beta verziu. Prešiel som celú knižnicu. Rovno sme s manželkou vytriedili knižky, ktoré už nebudeme čítať a väčšinu z nich aj systém Knihovrátku zobral. To znamená, že ich vyhodnotil ako tituly, o ktoré je záujem. Ten algoritmus sa neustále mení, teda sú to každú chvíľu iné knihy. No ale potom mi pristála v maile poukážka, a za tú sme zas nakúpili nové knihy.

Podľa čoho sa rozhodujete, ktoré knihy vyradiť? Teda okrem tých detektívok…

S manželkou sa dlhé roky vždy tešíme na nového Dominika Dána. V poličke už máme peknú sériu. Toho teda asi nebudeme posúvať ďalej. Vybrali sme však knižky, ktoré buď nepatria do série alebo sme z nej mali len jednu, alebo sme jednoducho vedeli, že ich už nebudeme znovu čítať. Boli to napríklad knižky, ktoré aj mali dobré hodnotenia, ale jednoducho nám nesadli.

Ale nechávam si napríklad väčšinu biznisových kníh.

Cez Knihovrátok už ľudia vymenili už 200-tisíc kníh. Aké motivácie vymeniť ich majú? 

Našou motiváciou bolo miesto, kombinované s tým, že som sa na knižky každý deň pozeral a hovoril som si: „Super, túto som prečítal, mal som 4-5 hodín dobrý zážitok, prečítala ju aj manželka. Ale teraz čo?“ Uvedomil som si, že by tam možno dvadsať rokov stála na poličke a padal by na ňu prach. Pritom sú možno aj ďalší ľudia, pre ktorých by mohla byť príjemná a užitočná.

Keď sme ich vytriedili a ja som ich nahadzoval na Knihovrátok, zistil som, že mnohé už boli vypredané. Musí ich ale stále mať množstvo ľudí, ktorí si ich v minulosti kúpili. Spomenul som si na to, keď sme sa pre dcéru snažili zohnať nejakú vypredanú knihu. Jedného dňa mi blikla, že ju máme v Martinuse ako čítaný kus. Bola to niekoľkonásobne väčšia radosť ako keby sme ju len kúpili.

Predošlý majiteľ vlastne nevedel, že niekomu ďalšiemu urobil radosť, ale ja, keď odvtedy posúvam knižky, tak sa teším, že si nájdu svojich ďalších čitateľov.

Jedna vypredaná knižka, ktorá sa do ponuky dostala vďaka Knihovrátku, sa vraj predala po 20 minútach. 

Áno, viem, že sa objavujú knižky, na ktoré ľudia doslova striehnu. Akonáhle sa tam objaví, tak je preč. Priznám sa, že to je pre mňa jeden z najkúzelnejších momentov Knihovrátku – keď dokážeme spojiť človeka s knihou, ku ktorej by sa inak už len veľmi ťažko dokázal dostať nejakým iným spôsobom. Niektoré z nich sa možno dajú požičať v knižnici, ale predsa len sú knihy, ktoré sú pre ľudí také srdcovky, že by ich chceli mať doma natrvalo.

Algoritmus Knihovrátku však dovoľuje majiteľom knižiek vymeniť tituly, o ktoré je záujem, nielen tie vypredané. Nekanibalizujete si trochu trh s novými knihami?

Jednou z kľúčových vecí na Knihovrátku je, že za knižky nedávame priamo peniaze. Ľudia na výmenu dostávajú poukážku na nákup ďalších kníh. Niekomu sa to na prvé počutie môže zdať ako nevýhoda, ale naša hlavná cieľová skupina sú knihomoli. A pri tých by bola tak či tak veľká šanca, že by peniaze aj tak minuli na knižky. Týmto spôsobom len podporujeme to, aby sa knižný svet ďalej točil a rástol. Potrebujeme stále nové knihy, potrebujeme, aby sa darilo autorom i vydavateľom, aj nám ako kamenným kníhkupectvám, aby vychádzali neustále nové príbehy, inak by sme dookola čítali len to, čo už je. V dátach navyše vidíme, že za prostriedky, ktoré takto ľudia získajú, naozaj v drvivej väčšine nakúpia nové knihy, nie čítané.  Knihovrátok zároveň pomáha zväčšovať objem zdrojov, ktoré ľudia majú na knihy – vo svojich poličkách totiž možno majú  peniaze, o ktorých doteraz nevedeli.

 Čo na Knihovrátok hovoria vydavatelia?

Komunikujeme samozrejme aj s nimi, pretože sme na trhu 30 rokov a vydavatelia pre nás nie sú len nejakí dodávatelia alebo obchodní partneri, ale často aj ľudia a firmy, s ktorými sme spoločne rástli. Aby knižný trh bol a zostal zdravý a aby sa rozvíjal, je alfou a omegou pre nás všetkých. Samozrejme, počúvame aj ich obavy, niektoré sami pomenovávame a snažíme sa spoločne hľadať cesty, ako čitateľom rozširovať prístup ku knihám aj prostredníctvom čítaných kníh, no pritom neohroziť vydávanie a predaj nových príbehov. Chceme, aby celý koláč rástol. Na Slovensku sa ročne predá cez 10 miliónov nových kníh, takže nie sme ani zďaleka na číslach, ktoré by mal celý trh nejako mohutne pocítiť. A úprimne, ani si nemyslím, že sa na ne niekedy dostaneme. Z toho čo zatiaľ vidíme je dobrou správou, že sa nám knihy zväčša netočia. Ľudia nevracajú ten istý kus viackrát.

Aj pri e-knihách boli obavy, že ohrozia papierové. Našťastie sa časom ukázalo, že e-knihy, de facto, len rozšírili knižný trh.

O akom podiele na trhu v prípade e-kníh vlastne hovoríme? 

Sú to rádovo jednotky percent. Tu však ide o niečo iné. Najdôležitejšie pre nás je, aby ľudia čítali. A to nemusí vždy znamenať, že si kúpia novú knihu. Je úplne skvelé, keď vám knihu daruje alebo požičia kamarát alebo keď ľudia chodia do knižníc. Milujem aj keď ľudia len proste prídu do kníhkupectva a dve hodiny sa začítajú do knihy, zavrú ju a idú domov. Áno, neurobíme nijaký obrat, ale ľudia čítajú. Knihovrátok chce byť jeden zo spôsobov, ako im v tom pomôcť. Predaj a výkup čítaných kníh je tu odnepamäti a nikto nevníma, že by to niekoho ohrozovalo, je to pevnou súčasťou knižného sveta. Cez facebookové skupiny, či státisíce inzerátov na internetových bazároch, kde ľudia ponúkajú čítané knihy, kupujú ich a vymieňajú si ich, tečú peniaze, ktoré pritom často už opustia knižný trh. Knihovrátok sa snaží urobiť to pre čitateľov jednoduchšie a zároveň pomôcť tomu, aby sa tie peniaze ďalej točili v knihách.

V čom je Knihovrátok iný ako bežný antikvariát? 

Zameriavame sa na knižky vydané pred najviac 15 až 20 rokmi. Respektíve na knihy, ktoré máme v databáze. Dôležitý rozdiel je, že u nás človek dopredu vie, o ktoré knihy máme záujem, pri ktorých veríme, že si dokážu nájsť nového čitateľa. Zároveň presne vie, za akú cenu ich vykupujeme a poukážku v tej hodnote dostane krátko po tom, ako nám ich odovzdá. Je potom naše riziko, či sa knižka predá o tých 20 minút alebo sa nepredá nikdy.

Iná takáto transparentná služba neexistuje. Nie je to o tom, že nám ľudia donesú všetko, čoho sa chcú zbaviť, my to potom nejako predáme a im príde vyúčtovanie, že „predali sme vašu knižku a posielame vám za ňu 60 centov“.

 Ako presne určujete, o ktoré knižky je aktuálne záujem, a teda ich ľudia môžu cez Knihovrátok vymeniť? 

Algoritmus čerpá do veľkej miery z našich predchádzajúcich skúseností a dát, ktoré ku knižkám máme a snaží sa na základe toho odhadnúť, či a koľko daných kníh, ktoré človek ponúka, si bude vedieť nájsť svojich čitateľov. Či ich budeme vedieť predať ďalej v rozumnom časovom horizonte a zároveň odhaduje cenu, na základe čoho vieme rozhodnúť, akú cenu asi vieme ponúknuť čitateľovi, ktorý ju chce predať.

O knižky, ktoré dnes možno nevykupujete však môže byť o nejaký čas opäť záujem, je to tak?

Áno, systém sa aktualizuje po každom výkupe. To znamená, že ak aj dnes titul nevykupujeme, pokojne to môže byť len preto, že nechceme mať viac ako 3 čítané kusy na sklade. Ak sa zajtra jeden z nich predá, zrazu tú knihu už znovu vieme vykúpiť. Preto ak aj nejakú knihu neberieme teraz, má zmysel skúsiť to o pár týždňov znovu.

Aké sú ďalšie podmienky? 

Vykupujeme knižky, ktoré sú v bezchybnom stave, knižky, ktoré vyzerajú ako nové a mierne opotrebované kusy. Je na nich možno vidieť, že ich už niekto čítal, ale nemali by byť špinavé alebo potrhané. Poškodené či popísané knihy nevykupujeme, ani neplánujeme vykupovať.

Keď si človek robí výkupný zoznam, udá stav, ktorý vie vyhodnotiť podľa návodu na stránke. My ich potom preverujeme a posudzujeme. Keď to čitateľ nevyhodnotí správne, posúvame knižky do iných kategórií oboma smermi. To znamená, že ak človek pošle knihu, ktorú označí, že je vo výbornom stave, ale my predsa nájdeme nejaký škrabanec alebo niečo podobné, preradíme ju do nižšej kategórie a dostane o niečo menej peňazí. Ale rovnako aj naopak, keď bol človek veľmi prísny a knihe nič nie je, automaticky navýšime cenu, ktorú sme pôvodne sľúbili.

Máte skúsenosť, že čitatelia hodnotia knižky férovo?

Áno. Naši zákazníci s nami majú za tie roky zväčša veľmi férový vzťah.

Čo majú ľudia robiť s knižkami, ktoré nevykupujete, sú to už trebárs staršie kusy a nechce sa im s nimi obiehať klasické antikvariáty?

Už sme párkrát robili dni výkupov, keď sme na obmedzený čas umožnili ľuďom za symbolickú jednotnú cenu odpredať knižky, ktoré by sme inak nevykupovali. Samozrejme v rozumných množstvách.

Prečo sú ľudia na knihy takí citliví? Prečo mnohí nedokážu vyhodiť knihu, ale pokojne vyhodia VHS kazetu, CD alebo DVD? 

Ja to cítim úplne rovnako. Možno preto, lebo v knihách sú myšlienky. Je tam niečo, s čím niekto iný strávil čas, je tam príbeh a je mu blbé, aby to len tak hodil do kontajnera.

A možno je to aj preto, že keď raz pustíte ten film, tak netušíte, či streamujete Netflix alebo pozeráte DVD, Blu-ray alebo niečo iné. Zážitok je rovnaký. Kniha je ale niečo, s čím si tvoríme vzťah a je v tom aj niečo kultúrne. Mne starí rodičia hovorili, že „túto knižnicu ti budujeme ako dedičstvo“. Kedysi to bola investícia. Preto je mnohým ľuďom tak ľúto knihy vyhodiť.

Nedávno ste spustili notifikácie pre čitateľov. Keď sa v Knihovrátku objaví kniha, ktorú čitateľ zháňa, tak im príde upozornenie. Aké ďalšie plány máte do budúcnosti?

Knihovrátok stále berieme ako veľmi živý projekt, ktorý máme chuť rozvíjať a objavovať, kam nás tá cesta zavedie. Zmyslom a poslaním Martinusu je spájať ľudí s knihami. Knihovrátok je ďalší spôsob, ako to robiť. Ale úprimne, keby som mal povedať, kde bude Knihovrátok o rok, tak by som si teraz asi veľmi vymýšľal.

Tak nám ešte aspoň prezraďte, čo práve čítate. 

Teraz čítam Možno by si sa mala s niekým porozprávať. Výborná knižka. A ešte dávam druhý pokus Necromancerovi, tentokrát v slovenčine. Dúfam, že sa mi to už podarí doťuknúť.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra, Slovensko

Teraz najčítanejšie