Denník N

Idea „východnej Európy“ je zastaraná a urážlivá

Volodymyr Zelenskyj počas stretnutia s prezidentmi Litvy, Poľska, Lotyšska a Estónska. Foto - TASR/AP
Volodymyr Zelenskyj počas stretnutia s prezidentmi Litvy, Poľska, Lotyšska a Estónska. Foto – TASR/AP

Osud Ukrajiny ukazuje, ako západná ignorancia a predsudky škodia bývalým komunistickým krajinám.

Autor je britský novinár a spisovateľ

„Komanči milujú betón, ale nevedia, ako ho vyrobiť,“ napísal zosnulý PJ O’Rourke v knihe Prázdniny v pekle, kde opísal svoju návštevu Poľska v roku 1986. Múdry americký humorista stelesnil rozšírený postoj i vtedajšiu dobu. Namiesto toho, aby sme sa triasli pred sovietskym impériom a jeho zlovestnou silou, by sme ho mohli rozvrátiť zosmiešňovaním jeho spustnutosti.

Toto nie je Borat

Po tridsiatich rokoch sa doba zmenila, ale predsudky prežívajú. My na „starom Západe“ stále lenivo nazývame obyvateľov dvoch tuctov krajín „bývalými komunistami“, hoci stredný vek tamojšieho obyvateľstva je niečo vyše 40 rokov, a tak si polovica populácie pamätá štát jednej strany, plánované hospodárstvo a sovietsku nadvládu len málo alebo vôbec. Hovoríme aj o „východnej Európe“, hoci táto kategória nedáva geograficky zmysel: Grécko ani Fínsko zjavne nie sú na západnej polovici kontinentu. Komunizmus bol spoločnou historickou katastrofou, ale vnútený bol na rôznych miestach rôznym spôsobom, vládol v krajinách, kde sa identity, história a kultúra veľmi líšili.

Konotácie zaostalosti ilustrujú filmy s Boratom, ktoré predstavujú fiktívny, komicky zanedbaný Kazachstan. Jeho obyvatelia sú blázni: zanedbaní a vulgárni, s uvoľnenou morálkou, slabým rozumom a výrazným prízvukom. Do tohto mixu treba pridať ešte gangsterstvo a smrteľnú kmeňovú nenávisť. Za každé takéto nedbalé, až nenávistné zobrazenie Afričanov a Afriky by sme sa hanbili a pobúrilo by nás.

Čiastočné prebudenie

Spravodajstvo z ruskej vojny na Ukrajine to mení. Ukrajinci sa s nami rozprávajú vynikajúcou angličtinou a silnými slovami. Keď vidíme ničenie parkov, nemocníc, obytných blokov a reštaurácií na kedysi prekvitajúcich miestach, ako je Mariupol, uvedomujeme si, že boli veľmi podobné (alebo možno ešte krajšie) ako niektoré z našich vlastných prístavných miest.

Naše prebudenie je však len čiastočné a čo je horšie, prichádza neskoro.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie