Ženám chýba čas, hovorí výtvarníčka Blažová. Môcť byť sama a venovať sa tvorbe, to je vzácnosť
Pre Štátne divadlo Košice vytvorila monumentálnu oponu, dielo od nej kúpil aj Dežo Ursiny. Výtvarníčka Katarína Blažová hovorí o dilemách žien snažiacich sa skĺbiť tvorbu s rodinou a aj o tom, čo jej dáva energiu po smrti syna.
„Je to zarámcované, ale, ako vidíte, zrazu to rámec nemá. Vyrazí to. Vymaní sa to z niečoho, z krajiny. Chce to dosiahnuť niečo iné, čo je ďalej.“ Výtvarníčka Katarína Blažová takto opisuje veľkú tapisériu s geometrickým motívom, ktorú pomenovala Túžba. Vytvorila ju v 90. rokoch ako prvé dielo zo svojho najznámejšieho cyklu tapisérií Moira.
Dielo vystihuje postavenie ženy a zároveň odkazuje na myšlienku prekračovania hraníc – nabáda k potrebe vyjsť za komfortnú zónu, k potrebe urobiť rázny krok.
Je to niečo, čo ilustruje aj súčasné životné rozpoloženie Kataríny Blažovej. Po tom, čo pred rokom zomrel jej syn, významný výtvarník Marko Blažo, sa rozhodla postaviť k celej situácii čelom. Začala pracovať na nových maľbách, na jeseň naplánovala výstavu a priebežne spracováva synov rozsiahly archív, ktorý sa chystá knižne vydať v podobe osobných spomienok.
Fascinovali ju veľké formáty, rozmach
Výstava sa uskutoční v košických Kasárňach/Kulturparku a okrem malieb Kataríny Blažovej tam budú vystavené aj diela Marka a jej manžela, ilustrátora, grafika a maliara Františka Blažu. Pôjde tak už o tretí spoločný výstavný projekt, ktorý Blažovcov verejnosti predstaví ako výtvarnú rodinu.
Katarína Blažová sa narodila v Prešove a od detstva žije v Košiciach. Jej predkovia boli učitelia a divadelníci, no ona sama sa odmalička venovala kresleniu. „Od detstva som chcela byť maliarkou. Veľa som kreslila a maľovala. Akvarel. Portréty. To bolo moje. Veľmi ma v tom podporovala moja mamka, ktorá ma prihlásila na výtvarné krúžky,“ vraví Katarína Blažová, ktorá sa pre umelecké ambície rozhodla v štrnástich opustiť domov a ísť študovať do Bratislavy, kde bola vtedy jediná umelecká stredná škola (Škola umeleckého priemyslu).
Po strednej sa vrátila do Košíc. V prvej polovici 60. rokov začala pracovať v štúdiu československej televízie ako grafička, venovala sa najmä písaniu televíznych titulkov, ale maľovala aj kulisy a podieľala sa na prípravách veľkých inscenácií.
Po tejto skúsenosti sa jej naskytla príležitosť študovať scénografiu ďalej v Prahe, no napokon sa rozhodla pre maľbu na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení. „Rada som robila monumentálne veci, v ktorých bol znak viditeľný na diaľku, ale chcela som sa jednoznačne venovať maľbe. Bolo to asi tým, že moje kresby často niesli monumentálnu skratku, preto som aj potrebovala väčší odstup a priestor na vyjadrenie vnútorných pocitov. Rozmach, voľná maľba – to ma úplne fascinovalo,“ vraví Katarína Blažová.
Na VŠVU začala študovať v roku 1965 u profesora Petra Matejku a pod jeho vedením sa jej záujem o veľké formáty zintenzívnil. V roku jej nástupu sa Matejkov ateliér doplnil o štúdium gobelínu, čo sa v prípade Kataríny Blažovej stalo rozhodujúcim na najbližšie tri dekády tvorby.
Ka Tekla
Gobelín či inak tapiséria je ručne tkané alebo viazané textilné dielo. Hoci prvú takúto textíliu Katarína Blažová na škole zhotovila ešte zo silonových pančúch, za tapisériu Úsvit (Rozhovor v záhrade), ktorá bola súčasťou jej diplomovej práce, získala v roku 1971 Cenu VŠVU za maľbu a grafiku.
Prácu vytvorila v Moravskej gobelínovej manufaktúre vo Valašskom Meziřičí, s ktorou škola spolupracovala. Počas štúdia Katarína Blažová navštívila aj podnik Vlněna – Art Protis v Brne, kde bol výskumný ústav zameraný na vlnu. Ako spomína, obe tieto skúsenosti mali veľký vplyv na jej ďalšie výtvarné smerovanie. „Bolo to niečo nové. Bol to zážitok vidieť naživo, ako to tam funguje. Vtedy som si uvedomila, že tvoriť sa dá s každým materiálom,“ vraví.
Katarína Blažová sa po škole spolu s manželom Františkom, pochádzajúcim z Trnavy, definitívne presťahovali do Košíc, kde niekoľko rokov vyučovala grafiku na novozaloženej ŠUP-ke.
Koncom dekády vstúpila do slobodného povolania a až do záveru 80. rokov realizovala viacero výtvarných diel v architektúre, prevažne v technikách viazanej a tkanej tapisérie a netkanom textile, teda art protise.
Na art protisoch sa začala aj podpisovať „Ka Tekla“, čo je skratka jej rodného mena – Katarína Tekeľová. Spomína, že prvý takýto textil s názvom Dotyk predala hudobníkovi Dežovi Ursinymu za