Denník N

Keď vidíme pomstu v kine, nemusíme ju vykonať. Autor Sjón o filme Severan, sile ság i hlase Björk

Islandský autor Sjón. Foto - David Konečný
Islandský autor Sjón. Foto – David Konečný

Naučili sme sa dôverovať si, hovorí islandský spisovateľ o tom, prečo sa z islandskej kultúry stal vývozný artikel.

Herec Alexander Skarsgård sa valí cez plátno ako buldozér z mäsa a kostí. Za ním ostáva len smrť a spúšť. Nachádzame sa vo filme Severan režiséra Roberta Eggersa. Na scenári s ním spolupracoval islandský autor Sjón, ktorý so sebou priniesol znalosť islandského prostredia, stredovekých ság a chuť ísť proti hollywoodskemu kinu.

V rozhovore nad kávou v Reykjavíku Sjón vysvetľuje, ako Severan vystupuje z mainstreamového kina, prečo je mu blízka literatúra ság a aký máme dnes vzťah k pomste. Hovorí o budúcnosti filmu a o tom, ako jeho román Máni Steinn – chlapec, ktorý nebol zažil v posledných rokoch neočakávaný prerod.

Okrem filmu a literatúry má Sjón prsty aj v hudbe. A to nielen v textoch pre Björk. Bavia ho všetky druhy spoluprác, a preto vie zhodnotiť islandskú scénu, kde sa každý s každým pozná. A aj to, ako sa islandská kultúra stala vývozným artiklom.

V júli bude možné Sjóna zažiť v rámci Mesiaca autorského čítania.

Kto si pozrie trailer k filmu Severan, nadobudne dojem, že ide o akčný krvák s vikinskou tematikou. V kine zistí, že je to psychologická story s nádychom antickej drámy. Ako film vnímate vy?

Ide o príbeh, ktorý je v literatúre, divadle i vo filme známy už storočia. Predovšetkým v Shakespearovom Hamletovi, ktorý je inšpirovaný príbehom Amletha – postavy stredovekých legiend. Rozprával o ňom historik Saxo Grammaticus v 13. storočí a príbeh dorazil cez Francúzsko do Anglicka. Na začiatku je teda naratív o mladom mužovi, ktorý chce pomstiť svojho otca, usmrteného rukou jeho strýka, ktorý si zoberie jeho matku a urobí z nej kráľovnú. Ide o stredoveký príbeh z doby pred prijatím kresťanstva. Čiže predtým, než sa pomsta stala morálne spochybniteľná.

Hľadali sme cestu, ako rozpovedať príbeh so všetkými jeho očakávanými časťami a zároveň ostať verní pohľadu na svet ľudí v ranom desiatom storočí v severnej Európe. Použili sme na to cestu hrdinu, známu predovšetkým z amerického kina. Do perfektnosti ju dotiahli filmy ako Star Wars či Barbar Conan – čo je, mimochodom, priama referencia pre Severana. Našli sme hlavné body príbehu, v ktorých sa mala budovať sympatia k hlavnému hrdinovi, a to tak, aby záverečný súboj so zloduchom vyznel absolútne uspokojujúco. No a potom sme všetky tieto body spochybnili. Išli sme proti ceste amerického hrdinu, čím vznikla morálne úplne nejednoznačná figúra.

Príbeh filmu je založený na princípe severskej ságy. Povedali by ste, že ste vlastne napísali novú ságu?

Áno. Jednak sme vstúpili do sveta najstarších islandských ság, ktoré sa väčšinou týkajú obdobia medzi začiatkom osídľovania Islandu v roku 874 a prijatím kresťanstva okolo roku 1000. Okrem toho existujú novšie ságy, z ktorých pochádzajú príbehy Vikingov – ako napríklad Ragnara Lodbroka, zvečneného v seriáli Vikingovia. Všetky tieto texty vznikli na Islande. Saxo Grammaticus napísal v latinčine story o dánskom princovi Amlethovi, ale sám tvrdil, že pritom veľa prevzal od Islanďanov. Tí sa podľa neho natoľko zaujímali o príbehy, že sa nevenovali len vlastným, ale aj príbehom iných národov.

Vedeli sme, že na Islande vznikli básne o Amlethovi, a je teda predstaviteľné, že o ňom existovala aj sága. Tak sme ju vytvorili. Zobrali sme elementy zo starších i z novších ság a napísali sme novú, ktorá sa akože nezachovala. Inak, na úplnom konci filmu je malý vtip – na plátne sa objaví nápis Severan v latinke a zároveň text v runovom písme. Kto ho vie prečítať, uvidí, že tam stojí Sága o Amlethovi. To je náš záverečný komentár k tomu, čo sme vlastne urobili.

Ide o krvavý príbeh pomsty. Aký vzťah k pomste má človek 21. storočia?

Je zaujímavé, že práve dnes, keď sa odhalilo toľko neprávostí v spoločnosti – či už to bolo potláčanie postavenia žien v kreatívnych oblastiach alebo všeobecne v pracovných vzťahoch a celé hnutie MeToo – sa príbehy o pomste možno stávajú viac dôležité. Ja osobne som si pri týchto prípadoch uvedomil, aké zriedkavé sú vlastne príbehy pomsty. Nevidíme, že ľudia, ktorí trpeli neprávosťou, by išli po pomste. Žiadajú hlavne uznanie bolesti, ktorou prešli, a chcú, aby páchatelia uznali, že im spôsobili bolesť. A požadujú ospravedlnenie. Znásilnená osoba však nejde lynčovať násilníka.

To je to, čo sa deje v kine. Sme civilizovaní ľudia, a preto sme akt vykonania pomsty presunuli do príbehov, špeciálne do filmu. Juhokórejčania sú v tomto majstri. Raz som zachytil na Twitteri komentár istej Juhokórejčanky – priateľ sa jej pýtal, či si pozrú film o pomste. Odpovedala, že v Kórei neriešite, či si pozriete film o pomste, ale aký film o pomste si pozriete. To sa mi páči. Príbeh o pomste je v istom zmysle veľmi uspokojujúci a my to potrebujeme. Keď to máme v príbehu, nemusíme to vykonať.

Čiže príbeh Amletha by nemohol byť zasadený do súčasnosti.

Tak. Pretože my pomstu nevykonávame. To je to, čo z našej story nakoniec robí art film a nie blockbuster. Na základe toho viem, ako bude film vnímaný. 80 percent publika dnes prichádza, pretože dúfa v blockbuster. A keď toto očakávanie opadne, tak získame publikum, ktoré bude Severana vnímať ako artový film, ukazujúci, čo sa naozaj stane, ak urobíte pomstu.

Kritici tvrdia, že film je festivalom maskulinity. Ako to vnímate?

Je to veľmi plytká interpretácia. Ten film sa predsa zaoberá maskulinitou a jej dôsledkami. Rozpráva príbeh hrdinu, ktorý je z dnešného pohľadu vlastne jej obeťou. Veď čo sa stane na konci filmu? Hlavná postava dostane svoj vlastný hollywoodsky koniec, ale my diváci to vnímame úplne inak. Záverečný moment filmu je naším komentárom k príbehu pomsty. Ak by išlo o gladiátora, zdieľali by sme jeho extázu z naplnenia misie. No v tomto prípade cítiť tú hranicu medzi vnímaním postavy a pohľadom publika. Nech si teda ľudia hovoria, čo chcú. Chápem, že sa nedá uniknúť obrazu Alexandra Skarsgårda s jeho monštruóznym maskulínnym zjavom.

Ale je to podobné, ako pri diskusii, či tento film oslovuje krajnú pravicu. To je niečo,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmy

Hudba

Knihy

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie