Denník N

Kotlebovci zneužili tragédiu ženy, ktorá prežila Osvienčim

Foto – TASR
Foto – TASR

Kotlebovci si chceli kopnúť do Židov, aj to urobili. Zneužili na to osud ženy, ktorá prežila Osvienčim aj komunistické kádrovanie. Post Bellum kotlebovcom odkázala, že vo svetle príbehu Štefánie Lorándovej vyznievajú smiešne.

Marian Kotleba pokračuje v predvolebnej propagácii vlastného produktu, Ľudovej strany Naše Slovensko.

Kotlebovci podali trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, neziskovú organizáciu Post Bellum, ktorá uviedla na námestí SNP v Banskej Bystrici výstavu k 70. výročiu konca druhej svetovej vojny. Organizátorov obvinili z propagácie sionizmu.

Kotlebovci obvinili Post Bellum z propagácie rasizmu

Príbeh, ktorý Kotlebu vykresľuje ako ochrancu Slovenska pred sionizmom a rasizmom, by nestál za zmienku, keby nedokresľoval profil jeho a strany, ktorej je zakladateľom.

Zakladateľovi Ľudovej strany Naše Slovensko sa nepáčil príbeh Štefánie Lorándovej, ktorá prežila koncentračný tábor Osvienčim a zachránila stovky Židov, najmä jej príslušnosť k sionistickému hnutiu počas vojny. Post Bellum uviedla túto informáciu na výstavnom paneli.

Kotlebovci v trestnom oznámení argumentujú rezolúciou Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov číslo 3379 z roku 1975, ktorá sionizmus označila za formu rasizmu a rasovej diskriminácie. Rezolúciu navrhli arabské štáty a presadili ju s pomocou vtedajšieho Sovietskeho zväzu a štátov socialistického bloku.

Čo kotlebovci zamlčali? Že OSN túto rezolúciu revokovalo, teda odvolalo v roku 1991. Za zrušenie rezolúcie hlasovalo 111 štátov vrátane Československa. Proti bolo 25, ako napríklad Afganistan, Severná Kórea, Kuba, Irak a Irán.

Americký prezident George W. Bush počas rokovania konštatoval, že porovnávanie sionizmu s netolerovateľným hriechom rasizmu je prekrúcanie dejín a zabúdanie na hrozné utrpenie Židov počas druhej svetovej vojny a v celej histórii.

Dovoľujeme si upozorniť predstaviteľov Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorej členovia sa tak radi obliekajú do čiernych uniforiem, ktoré nie sú nepodobné nacistickým, ktoré používali jednotky SS, na niekoľko pre nich zjavne zanedbateľných skutočností. Členovia ha-Šomer pomáhali počas vojny prenasledovaným Židom, organizovali ich emigráciu a rôznymi podobami sa zapojili do boja proti nacizmu, vyhlásila Lenka Kopřivová, riaditeľka Post Bellum SK, v reakcii na trestné oznámenie.

Nezisková organizácia Post Bellum dokumentuje históriu 20. storočia prostredníctvom spomienok pamätníkov. Zbierajú príbehy, ktoré rozprávajú o totalitných režimoch, akými boli nacizmus a komunizmus. Trestné oznámenie vnímajú ako potvrdenie dôležitosti ich práce.

Robíme tak okrem iného preto, aby ľudia ako pán Kotleba nemohli bez ostychu klamať, populisticky využívať xenofóbne nálady v spoločnosti tak, ako to urobili nacisti, ktorí rozpútali druhú svetovú vojnu. Vo svetle takých príbehov, ako je ten pani Lorándovej, pôsobia prívrženci Kotlebovej strany smiešne, vyhlásila Kopřivová.

Kotleba neskrýva vzťah k Židom

Marian Kotleba nijako neskrýva svoj vzťah k Židom. Ako si ich predstavuje, ukázal nie tak dávno v župných novinách.

Karikatúru Žida s veľkým nosom a bankovkami zverejnil občasník župana Kotlebu Bystrický kraj. Vydavatelia antisemitskú karikatúru mierne upravili. Pre potreby článku s nadpisom Oslobodzujeme kraj z dlhového otroctva! odstránili pôvodný nápis z originálu …With Jews…you lose! a preškrtli ju.

Čo znamená život na dlh, vie väčšina Slovákov… Každý, komu sa darí znižovať verejný dlh, koná záslužný počin a doslova oslobodzuje Slovensko z moci nadnárodnej bankovej mafie…, napísal autor v článku bez podpisu a pripojil k nemu preškrtnutú karikatúru.

Slovenka prežila Osvienčim

Štefánia Lorándová sa narodila v Michalovciach. Bola členkou ľavicového sionistického hnutia Hašomer Hacair (Mladý strážca) a počas vojny pôsobila v ilegalite v Budapešti. Spolu s ďalšími aktivistami pracovali pre židovských utečencov. Menili im identitu a pomáhali im ujsť.

Mladú Lorándovú alias Demeterovú niekoľkokrát zatkli. Po poslednom zadržaní skončila vo vyhladzovacom tábore v Osvienčime. Prežila.

V 50. rokoch ju pre kritiku komunistického režimu vylúčili z KSČ. Zomrela v roku 2012.

Denník N spolupracuje s občianskym združením Post Bellum. Každý víkend prinášame spomienky pamätníkov v Príbehoch 20. storočia.

Kotleba - kniha od autora tohto textu

Viac info

Teraz najčítanejšie