Ukrajinský protiútok v lete je reálny. Situácia tomu zodpovedá, vraví český expert

V prvých dňoch vojny sa mnohí ľudia budili s telefónom v ruke a ihneď hľadali, či ešte nepadol Kyjiv a či prezident Volodymyr Zelenskyj žije.

Obavy zosilňoval aj exodus Ukrajincov cez hranice. A neboli bezdôvodné: nebyť úspešnej obrany letiska Hostomeľ na dohľad od ukrajinskej metropoly proti ruskému výsadku, mohlo byť rýchlo po vojne. I tak Rusi dokázali do Kyjiva vysadiť jednotky, ktoré sa na dva razy pokúsili dobyť sídlo prezidenta Zelenského, povedal pre Time jeden z jeho poradcov.

O 105 dní neskôr, čo je obdobie, počas ktorého v rokoch 1939 – 1940 dokázalo Fínsko vzdorovať Sovietskemu zväzu, vyzerajú novinové titulky inak.

Kyrylo Budanov, šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky, pre Sky News povedal, že „bod zlomu príde v druhej polovici augusta a znovu ovládneme všetky územia, ktoré sme stratili, vrátane Donbasu a Krymu“.

Americký generál vo výslužbe Ben Hodges zase usudzuje, že v lete ruská armáda dosiahne tzv. kulminačný bod a nebude schopná ďalej plniť zadanie dobývať Ukrajinu. V odhade pre portál Aktuálně takisto hovoril o druhej polovici augusta ako o termíne, keď podľa neho uviazne ruská logistika a naplno sa prejaví nedostatok vycvičených vojakov.

Nielen zbrane, ale aj výcvik

O možnom ukrajinskom protiútoku sme hovorili s Lukášom Dyčkom, ktorý školí aliančných dôstojníkov na Baltic Defence College v Estónsku. „Protiútok nemusí prísť v auguste, môže to byť v polovici septembra alebo neskôr, ale tá trajektória, že protiútok nastane, môže byť reálna. Nie je to len ukrajinská strategická komunikácia, situácia tomu zodpovedá,“ vysvetľuje a vymenováva súbeh faktorov, ktoré sa v lete majú prejaviť.

Prvým je podľa Dyčku prísun západných zbraní. „Dostávajú ich veľké množstvo, nedávno začali dostávať ťažkú techniku. S mnohými typmi nemajú skúsenosti, napríklad s delami M777, Zuzana či Caesar, predpoklad je, že organizačné začlenenie tých zbraní a efektívny výcvik osádok budú hotové práve v druhej polovici leta. To sa týka i amerických a britských raketometov,“ hovorí Dyčka pre Deník N.

Snímky ťažkej západnej techniky na fronte sa už síce objavujú, Lukáš Dyčka je však opatrný. „Ukrajinci ich používajú, ale čo už úplne nevidieť, je, že pri tom v súčasnosti majú veľké straty, napríklad protibatériovú paľbu. To sa deje, keď bojujete so zbraňou, na ktorú nie ste vycvičený. Takže sa nevyplatí masovo ich teraz posielať na front,“ hovorí.

Protibatériová paľba je útok, pri ktorom vlastné sily zistia pozície protivníkovho delostrelectva (napríklad delostreleckými radarmi) a začnú na ne útok. V nasadení delostrelectva je dôležitá schopnosť uskutočniť útok a rýchlo jednotku premiestniť na nové pozície.

Rovnaké by to podľa neho teraz bolo s raketometmi M270 alebo HIMARS od Britov a Američanov, ktoré sa majú stať presnou zbraňou s najväčším dosahom v ukrajinskom arzenáli (až na balistické strely Točka, tie však nie sú príliš presné). „Stačí ich teraz poslať niekoľko, vycvičiť na nich osádky a ďalšie poslať, keď sa bude blížiť august,“ komentuje Dyčka rozhodnutie USA poslať Ukrajine zatiaľ štyri raketomety.

Ukrajinci môžu zverejňovaním videí so západnou technikou na fronte Západu odkazovať, že sú naozaj odhodlaní použiť ju – a teda že má zmysel im ju posielať. Rusko robí pravý opak: výrokmi, že západnú techniku ľahko ničí, sa snaží Západ od ďalších zbrojných dodávok odradiť.

Preskupenie jednotiek

Ďalším z faktorov je reorganizácia štruktúry ukrajinských síl – činnosť, ktorá by sa podľa Dyčku mohla výraznejšie prejaviť práve v druhej polovici leta.

„Zo začiatku ukrajinská armáda utrpela veľké straty v obranných bojoch pri Kyjive a čiastočne Charkive. Veľa z najlepších jednotiek bolo vyčerpaných a opotrebovaných, stratili bojaschopnosť. Brigády, ktoré bojovali od začiatku, sa ocitli napríklad na 30 – 50 % bojaschopnosti – také nemôžete iba vziať a poslať bojovať inam, musíte ich štruktúru postaviť znovu,“ opisuje.

Ukrajinci začali jednotky, ktoré sa ocitli mimo boja, prestavovať: vybrali funkčné časti brigád a zostavili z nich nové útvary. „Samozrejme, keď vyberiete štyri prápory, každý z inej brigády, a poskladáte ich dohromady, tak to nie je brigáda, to sú stále štyri prápory vedľa seba. Trvá to, než sa zosúladia,“ hovorí Dyčka. Prápory s väčšími stratami potom Ukrajinci sťahujú a v zázemí doplňujú.

Ďalej sú v tejto reorganizácii útvary, ktoré sú už dlhší čas mimo boja, čo sa týka hlavne ukrajinských síl pri Kyjive. „Tie majú na reorganizáciu čas. Jednotiek, ktoré bojujú na juhu a východe, sa podobný proces bude týkať neskôr, až zase ony stratia bojaschopnosť,“ hovorí Dyčka.

Na jednej strane sa tak zocvičujú útvary, ktoré utrpeli menšie straty, na druhej strane sa jednotky s veľkými stratami doplňujú mobilizovanými a vycvičenými záložníkmi. „Nestaviate útvar na zelenej lúke. Dopĺňate jadro skúsených vojakov záložníkmi, ktorí vidia skúsenejších kolegov ako víťazov z bitiek a chcú sa im vyrovnať. To má pozitívny vplyv na morálku,“ vysvetľuje Dyčka.

Iba to celé potrebuje čas: vojaci mobilizovaní vo februári mohli mať hotový základný výcvik koncom apríla. V máji ich čakalo formovanie nových útvarov, ktoré by podľa Dyčku do augusta mohli byť „zosúladené“. Potom sa dá podľa neho počas štrnástich dní zvládnuť presun a prevzatie pozícií na fronte – a to už opäť vychádza na koniec leta.

Jeho pohľad na možný protiútok nie je v českom prostredí ojedinelý. „Dáva to zmysel, a pokiaľ sa im to podarí, môže to byť veľký zlom vojny. Musia zvoliť správnu stratégiu protiofenzívy, všetko sa potom bude točiť okolo toho, či budú mať dostatok materiálu aj ľudí,“ potvrdzuje Dyčkove slová jeden z vysokých dôstojníkov českej armády.

Ukrajinci však zatiaľ nemôžu na východ poslať príliš jednotiek od Kyjiva, kde ich viažu ruské sily na druhej strane hranice a v Bielorusku. Súbežne so stratami na Donbase však možno budú musieť Rusi poslať viac jednotiek práve na východoukrajinské bojisko – úmerne tomu potom budú môcť postupovať aj Ukrajinci, ktorí budú mať vyššiu morálku a aj viac vojakov, pretože Ukrajina na rozdiel od Ruska mobilizovala.

Prepnúť na útočný mód

Čo tiež potrebuje čas – a opäť by mohlo byť vyriešené do konca leta –, je zmena mentality a precvičenie ukrajinských jednotiek tak, aby boli schopné viesť rozsiahle útoky.

„Ich jednotky majú skúsenosti, ale z iného typu bojovej činnosti. Teraz je potrebné ich prezbrojenie a precvičenie i zmena mentality: z jednotiek vyzbrojených na obranu musíte naraz urobiť jednotky schopné útoku. Nie je to len vec vybavenia materiálom, ale aj iná doktrína nasadenia jednotiek, výcvik, pripravenie dôstojníckeho zboru. To by mohlo do augusta byť hotové,“ odhaduje Dyčka.

Sám je pritom v tom, aké veľké územia ukrajinská armáda oslobodí, o niečo skeptickejší než ukrajinský generál Budanov. „Nemyslím si, že vytlačia Rusov za hranice, pokiaľ sa v Rusku nezrúti režim alebo nedôjde k nejakému ekonomickému výbuchu. Pokiaľ by som sa díval na tú trajektóriu, ako vyzerá teraz, budú schopní zatlačiť, ale obsadenie Krymu alebo celého Donbasu podľa mňa pravdepodobné nie je,“ hovorí.

Aj také zatlačenie by však dalo Ukrajincom omnoho lepšiu vyjednávaciu pozíciu. Ostatne, i Zelenského poradca Ihor Žovkva pre Deník N pripustil, že budúci status Krymu alebo Donbasu je z pohľadu Ukrajincov vecou rokovaní, a to na úrovni prezidentov.

Zdá sa teda, že Ukrajinci vedia, čo robia. Na druhej strane však ani Rusi nesedia s rukami v lone. „Ich mobilizácia môže byť skrytá, určite sa snažia dosiahnuť rozhodnutie, než ten ‚breaking point‘ v auguste nastane. Docieliť víťazstvo na zemi, napríklad v tej obkľučovacej operácii pri Sjevjerodonecku, ktoré im zaručí logickú frontovú líniu ako na juhu pri Chersone, kde sa už opevňujú,“ usudzuje Dyčka.

V uplynulých týždňoch sa objavili snímky starších ruských tankov, ktoré sa presúvajú na okupovaný juh Ukrajiny. Ale aj staré T-62 môžu byť v obrane efektívne.

„Starý tank je lepší než žiaden tank. Môžu sa na fronte ‚zakopať‘, urobiť to, čo Ukrajinci vo februári a marci: zniesť ukrajinský protiútok, zastaviť ho. Mať logickú líniu, na ktorej sa bude dať brániť, veľké komunikačné centrá pod kontrolou kvôli logistike, žiadne frontové výbežky. Výhodné by pre nich mohlo byť aj to, že budú na mieste, zatiaľ čo Ukrajinci budú tí, kto sa bude na jeseň brodiť blatom,“ premýšľa Dyčka.

Zároveň však dodáva, že vychádza z toho, že nenastane žiadny jasný zlom, ako zrútenie Putinovho režimu či jeho ekonomiky.

„To by zmenilo úplne všetko. Ale pokiaľ vyjdeme z normálnej extrapolácie súčasnej trajektórie, Ukrajinci narazia na obranu, na ktorej prípravu mali Rusi tri mesiace: na zákopy, postavenie opevnení, prísun odpočinutých a vycvičených vojakov. Potom bude platiť, že Ukrajinci budú potrebovať najmenej trojnásobnú, ale možno až päťnásobnú prevahu, aby tú obranu prerazili. A bude záležať na tom, koľko techniky im Západ dodá a ako rýchlo sa s ňou zvládnu vycvičiť.“

To, že bude veľmi záležať aj na jednotnosti Západu, zdôrazňuje aj americký generál Ben Hodges. A tematizujú to predovšetkým sami Ukrajinci.

„Bojujeme s ruským agresorom tri mesiace a vieme, ako ho poraziť. Je dôležité, aby sme mali ťažké zbrane – delostrelectvo, salvové raketomety, obrnené vozidlá, tanky. To nám dáva možnosť na protiútok. Potrebujeme ťažké zbrane tak skoro, ako to len pôjde,“ povedal Deníku N v rozhovore poradca prezidenta Zelenského Ihor Žovkva.

Ukrajina podľa neho na víťazstvo okrem zbraní potrebuje aj to, aby sa západné sankcie proti Rusku nezakolísali a ideálne ešte zosilneli. A zároveň kandidátsky status Európskej únie, ktorý dá Ukrajincom signál, že s nimi Západ počíta.