Vznikol život na Zemi alebo priletel na meteorite? Nález z asteroidu podporuje druhú teóriu

Ak by ste chceli poskladať akýkoľvek živý organizmus, potrebovali by ste vodu a aminokyseliny.

Dvadsať takýchto aminokyselín našli vedci vo vzorkách z asteroidu s názvom Ryugu. Priniesla ich japonská sonda Hayabusa2 v rámci misie Japonskej agentúry pre výskum vesmíru, ktorá o objave tento týždeň informovala.

Aminokyseliny sú jedny z prvých organických molekúl, ktoré sa na Zemi objavili. Najnovšie zistenia pravdepodobne podporia teóriu, že tie, z ktorých sa vyvinul dnešný život, pochádzajú z vesmíru.

Vesmírna odysea

Príbeh výskumu trvá už niekoľko rokov.

„K asteroidu letela sonda Hayabusa2 od decembra 2017 do júna 2018, pričom Zem využila gravitačný prak, keďže pri tesnom prelete okolo Zeme získala potrebné zrýchlenie k dokončeniu letu. Pri asteroide strávila sonda zhruba 1,4 roka a cesta späť so vzorkami asteroidu trvala 13 mesiacov,“ vysvetľuje astronóm Jiří Šilha z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK.

Z asteroidu vzdialeného 300 miliónov kilometrov od Zeme sa sonda vrátila koncom roka 2020.

So sebou priniesla približne 5,4 gramu vzoriek z podpovrchu nebeského telesa. Išlo o vzorky, ktoré neboli vystavené slnečnému žiareniu ani kozmickým lúčom.

Týchto pár gramov patrí podľa portálu space.com k tým najnedotknutejším kusom našej slnečnej sústavy, aké sme mali kedy k dispozícii.

„Materiál z Ryugu je najprimitívnejším materiálom v slnečnej sústave, aký sme kedy študovali,“ povedal vedúci chemického analytického tímu misie Hisayoshi Yurimoto na tohtoročnej Konferencii o lunárnej a planetárnej vede v Texase.

Analýzu vedci robili tak, aby pri nej vzorky nevystavili pozemskému vzduchu, ktorý by ich mohol kontaminovať.

Vzduchom nepoškvrnené vzorky

Asteroidy, akým je aj Ryugu, vedci často volajú aj „fosíliami“ vesmíru. Obsahujú materiál z doby pred 4,6 miliardami rokov, keď vznikla slnečná sústava. Na Zemi veľa takýchto prvkov chýba, pretože neprežili jej roztavené štádium.

Čiastkové dôkazy o tom, že na asteroidoch sa môžu aminokyseliny nachádzať, mali vedci z meteoritov, ktoré dopadli na Zem, už dávnejšie. Nevedeli však vylúčiť, že molekuly nepochádzajú zo Zeme a na meteorit sa nedostali až po páde.

Teraz však skúmali vzorky priamo z nebeského telesa, ktoré sa nachádza na obežnej dráhe medzi Zemou a Marsom.

Ako píše japonská agentúra Kjódó, už v predbežnej analýze prachu našli vedci zložky organických látok, uhlík a dusík. To zvýšilo očakávania a pravdepodobnosť, že budú obsahovať aj aminokyseliny.

Po čo najkomplexnejšej analýze oznámili vedci ešte v júni 2021, že vzorky rozpošlú na komplexnú analýzu inštitúciám po celom svete. Medzi nimi bola aj americká NASA.

Kolagén aj umami

Proteíny, ktoré sa nachádzajú v ľudskom tele, tvorí dvadsať druhov aminokyselín. Ako píše portál Asahi, vedci z nich vo vzorkách objavili izoleucín a valín. Tie patria k takzvaným esenciálnym aminokyselinám, ktoré si telo nedokáže vyrobiť samo.

Asahi píše, že vzorky obsahujú aj ďalšie aminokyseliny. Napríklad glycín, ktorý je zložkou kolagénu, či kyselinu glutámovú, ktorá je zložkou arómy umami.

Vedci predpokladajú, že tieto aminokyseliny boli na Zemi pred 4,6 miliardami rokov, čiže tesne po jej vzniku, hojne zastúpené. No neprežili roztavené štádium planéty, keď bola pokrytá magmou. Nevedia sa však zhodnúť, respektíve nájsť presvedčivé dôkazy na to, ako je možné, že sa aminokyseliny objavili na Zemi neskôr. A spolu s nimi aj život, ako ho poznáme.

Panspermia

Dve hlavné hypotézy sa prú o tom, či pozemský život vznikol priamo na Zemi, alebo prišiel z vesmíru s meteorickým dažďom a etabloval sa tu.

Astrobiologička Michaela Musilová v rozhovore z minulého roka povedala, že teórií je mnoho, no zatiaľ bez dostatočných dôkazov.

„Verím, že panspermia, čiže prenos života vo vesmíre pomocou asteroidov a komét, môže fungovať. Nemáme stopercentný dôkaz, ale pri výskumoch meteoritov, ktoré dopadli na Zem, sa zistilo, že mohli mať v sebe organické látky. Nevylučujem, že takto mohol vzniknúť aj život na Zemi.“

Ďalšou teóriou, ktorá má niekoľko čiastkových dôkazov, je, že život vznikol v hlbinách oceánov. „Zmiešala sa tam [hypoteticky] horúca voda, rôzne chemikálie a minerály a kombináciou týchto elementov mohli vzniknúť prvé organizmy,“ povedala vtedy vedkyňa, ktorá sa momentálne podieľa na odľahlom výskume v Ekvádore.

Najnovší objav pravdepodobne posilní teóriu, že aminokyseliny, ktoré dnes existujú na Zemi, priniesli meteority, ktoré na planétu dopadli po jej ochladení.

Spolupráca s NASA

Japonská vesmírna agentúra bola celkovo prvou vesmírnou agentúrou na svete, ktorá priniesla vzorky priamo z asteroidu. Šlo o misiu Hayabusa, ktorá v roku 2003 štartovala k blízkozemskému asteroidu Itokawa.

„Na tento asteroid dokonca v roku 2005 na krátku dobu aj dvakrát pristála. Išlo o prvé pristátie na vesmírnom telese inom ako Mesiac,“ hovorí astronóm Šilha.

Sonda odobrala vzorky, ktoré na Zem dorazili v ochrannej kapsule v roku 2010. V nich sa však žiadne aminokyseliny nenašli.

Podobnú misiu, ktorá skúma vznik života, vedie aj NASA. Jej sonda OSIRIS-REX úspešne získala vzorky z asteroidu Bennu a na budúci rok by sa mala vrátiť späť na Zem.

Podľa Japonskej vesmírnej agentúry (JAXA) bude Japonsko s inými medzinárodnými misiami s cieľom získať viac indícií, ako vznikla slnečná sústava a život, úzko spolupracovať.

„JAXA je jedna z tých vesmírnych agentúr, ktorá silne podporuje medziagentúrne spolupráce a misie,“ hovorí Šilha.

Vymenúva, že JAXA má vlastný vedecký modul na Medzinárodnej stanici ISS, v minulosti ju pomáhala aj zásobovať pomocou vlastnej nákladnej lode. Od roku 2023 v tom plánuje pokračovať pomocou vynovených lodí HTV-X. Na medzinárodnej stanici máva aj svojich astronautov. Najbližšie by mala vyslať svojho člena posádky v druhej polovici tohto roka.

Japonci sa plánujú zapojiť aj do marťanského výskumu. V rámci pripravovanej misie Martian Moons Exploration (MMX) budú okrem planéty objavovať aj jeho dva mesiace – Fobos a Deimos. „Bude to vôbec po prvýkrát, keď sa bližšie pozrieme na marťanské mesiace,“ ukončuje Šilha.