Denník N

Arménska spisovateľka Narine Abgarian pre vojnu ušla z Ruska: Ľudia odtrhnutí od reality zničili budúcnosť celých generácií

Arménska spisovateľka Narine Abgarian a slovenský preklad jej knihy Z neba spadli tri jablká. Foto - Dmitry Rozhkov/Artforum
Arménska spisovateľka Narine Abgarian a slovenský preklad jej knihy Z neba spadli tri jablká. Foto – Dmitry Rozhkov/Artforum

„Viem, aké to je byť bombardovaná na otvorenom poli, ako zapácha auto po tom, čo v ňom prevážajú ranených – ten zápach je strašný, nedá sa vyvetrať. Videla som svoju mamu plakať, pretože doma nebolo jedlo a ona nevedela, čím má nakŕmiť deti,“ hovorí arménska spisovateľka Narine Abgarian, ktorej v slovenčine vyšla kniha Z neba spadli tri jablká (Artforum, 2022, preklad Zuzana Bujačková).

Kniha sa venuje vymierajúcej dedine, ktorá prežíva sériu nešťastí a tragédií. „Všetko, čo je v mojich knihách, sú moje postrehy z detstva. Láska k ľuďom, ktorí so mnou ostali navždy.“

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • aké knihy čítala v detstve;
  • prečo pri písaní o vojne schudla šesť kíl;
  • ako sa zmenila Moskva po začatí vojny na Ukrajine;
  • prečo z Ruska odišla.

Pre vojnu na Ukrajine ste protestne odišli z Moskvy do Arménska. Ako dlho ste o tomto rozhodnutí uvažovali a čo vás najviac ovplyvnilo? Neodhovárala vás rodina od tohto kroku?

Bolo to okamžité rozhodnutie. A som vďačná rodine, priateľom a príbuzným za ich podporu. Neviem, čoho bolo v mojom odchode viac – protestu, zdesenia, nenávisti, bezmocnosti alebo hnevu. Jednu vec však môžem povedať s istotou: strach tam nebol. Bol tam pocit zrady, katastrofálnej chyby ľudí odtrhnutých od reality a otrávených absolútnou mocou, ktorí v jednom okamihu zničili budúcnosť celých generácií. Neviem, ako s tým teraz budú žiť. Nechcem to vedieť.

Všetku svoju lásku, všetku podporu momentálne smerujem na Ukrajinu, ktorá utŕžila strašnú ranu od kedysi mocného, ale dnes už rozpadajúceho sa impéria. Ukrajinci nebojujú len za seba. Bojujú za Arménov, Gruzíncov, Bielorusov, Moldavcov, za pobaltské štáty. Povstali ako ľudský štít medzi nami a Kremľom. Puká mi srdce, keď čítam o Mariupole, Charkove, Buči, Irpini. Je to neľudská, nepredstaviteľná, neodpustiteľná tragédia.

Cítite sa v Arménsku bezpečne? Nechýba vám život v Moskve?

Samotné Arménsko sa nachádza v pomerne ťažkej situácii, hrozí mu nová vojna. Ale je to moja vlasť, moja krajina, som a vždy budem jej občiankou. Takže áno, som tu v bezpečí.

Moskva mi chýba. Privítala ma v roku 1993, keď som tam prišla z vojnou zmietanej republiky. V Moskve sa narodil môj syn. V Moskve sa zo mňa stala spisovateľka. V tomto meste som prežila obrovskú časť svojho života – 26 rokov. Odchod bol neznesiteľný: prechádzala som sa ulicami mesta, ktoré sa už stalo mojím domovom, a plakala som.

Všimli ste si počas mesiacov pred ruskou inváziou na Ukrajinu nejaké zmeny v ruskej spoločnosti?

Nie, možno aj preto, lebo podľa môjho okruhu známych je ťažké súdiť stav ruskej spoločnosti. Keď všetci vaši priatelia zastávajú rovnaké liberálne názory, počúvajú Echo Moskvy (ruská liberálna rozhlasová stanica s kritickým postojom ku Kremľu, zrušili ju na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, pozn. red.) a čítajú denník Novaja Gazeta (nezávislé investigatívne noviny, pozn. red.), na ich správaní sa po začiatku vojny nemôže nič zmeniť: vždy kritizovali politiku Kremľa a kritizujú ju aj naďalej, nenávideli korupciu, oligopol a nepotizmus a tieto javy nenávidia stále. Málokto z nás si však myslel, že môže vypuknúť vojna. Žiaľ, mýlili sme sa.

Čo sa dialo v Moskve prvé dni vojny na Ukrajine? Pamätáte sa na to?

V prvých dňoch vojny sa Moskva zmenila na mesto tieňov – bolo vidieť, že ľudia mali obavy z toho, čo sa stalo, a nedokázali sa zmieriť s touto skutočnosťou. Sedela som v metre, bola som na ceste do vydavateľstva, zdvihla som zrak od telefónu, kde som horúčkovito čítala správy, a pozrela som sa do očí mladému mužovi sediacemu oproti, ktorý tiež odtrhol pohľad od smartfónu.

Blahoželáme, máte dobrých priateľov!

Tento článok je normálne zamknutý, ale vy si ho môžete prečítať zadarmo vďaka tomu, že váš priateľ Artforum Michal je predplatiteľom Denníka N a článok vám venoval. Stačí zadať váš e-mail, nebojte sa, nikdy ho nepredáme inej firme.

Alebo môžete .

Knihy

Rozhovory

Vojna na Ukrajine

Kultúra

Teraz najčítanejšie