Denník N

Deťom vypadávali zuby, dobytok hynul. Divadlo Pôtoň spracovalo temný príbeh industrializácie Československa

Ela Lehotská v inscenácii Terra Apathy, Divadlo Pôtoň, Bátovce. Foto - Ľuboš Dobias
Ela Lehotská v inscenácii Terra Apathy, Divadlo Pôtoň, Bátovce. Foto – Ľuboš Dobias

Divadlo Pôtoň v Bátovciach uviedlo novú inscenáciu s názvom Terra Apathy. Rozpráva o okolnostiach ekologickej katastrofy, ktorá viedla k zániku obce Horné Opatovce.

Najprv zahynuli všetky včely. Náhle a bez výnimiek. Nikto si nepripúšťal, že by to mohol byť iba začiatok. Niektorí včelári dokonca nakúpili nové včelstvá. V tom istom roku zahynuli aj tie. V zime napadol čierny sneh. O rok neskôr sa z lúk nevrátili kravy. Doviezli ich na voze.

To, čo nasledovalo, je jeden z najtemnejších príbehov dejín priemyselného budovania socialistického Československa. Na obec Horné Opatovce ročne padali tony koncentrovaných toxických exhalátov z neďalekej hlinikárne v Žiari nad Hronom. Z mapy obec zmizla až v roku 1969, šestnásť rokov po otvorení fabriky, ktorá kontinuálne zvyšovala svoju produkciu.

Dnes je tento príbeh v mnohých smeroch opäť aktuálny. A v novej inscenácii Divadla Pôtoň aj mimoriadne naliehavý. Rytmus tohto zvláštneho apokalypticko-industriálneho eko oratória znie v ušiach ešte poriadne dlho po predstavení.

Z inscenácie Terra Apathy, Divadlo Pôtoň, Bátovce. Foto – Ľuboš Dobias
Z inscenácie Terra Apathy, Divadlo Pôtoň, Bátovce. Foto – Ľuboš Dobias
Z inscenácie Terra Apathy, Divadlo Pôtoň, Bátovce. Foto – Ľuboš Dobias

Nevedeli, čo sa môže stať

Z Horných Opatoviec, ktoré sa nachádzali na úpätí Štiavnických vrchov, dnes nezostalo takmer nič. Spustnutý cintorín, zopár pozostatkov domov a kostol. Ten jediný žiari naďaleko, akoby sa vynoril z nejakého iného časopriestoru.

Dramaturg Michal Ditte si ho začal všímať asi pred dvanástimi rokmi, keď okolo neho jazdieval od Levíc smerom do Martina. „Najprv som si myslel, že je to pozostatok nejakého pútnického miesta. O tom, že tam bola nejaká obec, som vtedy netušil,“ vraví. Nič tomu ani nenasvedčovalo.

Až neskôr sa dozvedel, že okolo kostola neboli vždy veľkokapacitné skládky s odpadom, ako je to dnes, ale domy pre viac ako tisíctristo obyvateľov. Začiatkom 50. rokov však československá vláda rozhodla, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Divadlo a tanec

Kultúra

Teraz najčítanejšie