Denník N

Pediater radí: Ak sa dieťa zle učí, nemusí to byť len ADHD

Ilustračné foto – Flickr
Ilustračné foto – Flickr

Dôvodov zlého prospechu môže byť veľmi veľa. Prečítajte si, ako najlepšie pomôcť vášmu dieťaťu s učením.

Píše Chad Hayes, článok publikujeme so súhlasom Washington Post

Škola je v plnom prúde, a vy už určite máte jasno, ako sa vášmu dieťaťu darí. Nie je ničím neobvyklým, že rodičia po prvých známkach zo školy privedú dieťa k pediatrovi so slovami: „Nedokáže sa sústrediť, predpíšte mu nejaké lieky.“

Existuje však nespočetné množstvo dôvodov zlého prospechu. Ich správna identifikácia je kľúčom k ich odstráneniu.

Nečakajte na vysvedčenie

Ak je prvým indikátorom problému vysvedčenie alebo list zo školy, je jasné, že rodič sa mohol angažovať viac. Učitelia majú na starosti celú triedu a sú zaneprázdnení. Často rodičov neinformujú o zlom prospechu, až kým to nie je naozaj vážne. Tiež nevedia, čo majú od žiaka očakávať, kým ho nespoznajú.

Našťastie majú dnes rodičia viac možností informovať sa o prospechu dieťaťa. Väčšina škôl vedie elektronické žiacke knižky a mnohí učitelia sú ochotní odpovedať na emailové otázky ohľadom výkonov dieťaťa. Ak budete dlho otáľať, môže byť na zlepšenie priemeru už neskoro.

Účasť rodičov na školskom živote detí by nemala končiť len pri odvoze do a zo školy. Spoznajte školu, spoznajte učiteľa aj ostatných rodičov. Zúčastňujte sa školských podujatí a ak je to možné, hláste sa aj na dobrovoľnícke akcie. Sú to síce povinnosti navyše, ale je to skvelý spôsob, ako zostať v obraze. Tiež tak ukážete svojim deťom, že si ceníte ich vzdelávanie a zaujímate sa aj o ich sociálny život v triede.

Majte realistické očakávanie

Nie každý, kto hrá na gitare, je hneď rocková hviezda. Nie každý, kto kope do lopty, raz bude Messi. Nemôžete očakávať od každého absolútne majstrovstvo. Analogicky nemôžete čakať, že váš syn alebo dcéra budú jasní jednotkári alebo aspoň dvojkári.

Z čisto štatistického hľadiska niekto musí byť priemerný a niekto aj podpriemerný. To však neznamená, že deti nebudú mať úspešný život a dobré zamestnanie. Nie každá práca vyžaduje vysokoškolský diplom alebo excelentné maturitné vysvedčenie.

Nie že by známky neboli dôležité, alebo že by ste sa nemali snažiť podporovať svoje dieťa v učení. Musíte však vedieť, aké sú jeho schopnosti. Ak má na čisté jednotky, ale nesnaží sa, trochu ho potlačte. Ak však skutočne drie aj na trojky, nekarhajte ho. Odmeňte snahu, zaslúži si to.

Časťou bežnej rutiny pediatra je rozprávať sa aj o prospechu v škole. Ja sa zvyknem pýtať na známky rodičov a potom sa opýtam aj dieťaťa: „Dalo by sa ti ešte nejako pomôcť?“ Niektoré mi povedali, že potrebujú viac času na písomke, že potrebujú, aby im niekto lepšie vysvetlil matematiku, prípadne, že ich vyrušujú spolužiaci. Tieto problémy bežne rieši škola. Ak má vaše dieťa ťažkosti, opýtajte sa, ako môžete pomôcť. Možno to môžete zlepšiť sami, alebo kontaktovať učiteľa. Možno tam nič nie je, ale opýtať sa neublíži.

Nájdite problém, ktorý sa dá riešiť

Často si rodičia, učitelia a nanešťastie aj doktori myslia, že riešením zlého prospechu sú vždy lieky. Rodičia mi zvyknú vravieť: „V škole nedáva pozor, potrebuje lieky na hyperaktivitu.“ V tejto ich diagnóze chýba jednoduchá, logická otázka: „Prečo nedáva pozor?“ Podobne ako horúčka, aj nepozornosť je len príznak, ktorý môže naznačovať široké spektrum problémov, napríklad:

  • V noci sa dobre nevyspal.
  • Bojí sa, že sa mu budú spolužiaci smiať, ak povie zlú odpoveď.
  • Bojí sa, že známky nebudú dosť dobré.
  • Nesústredí sa, lebo ocko a mamka sa včera hádali.
  • Nesústredí sa, lebo to pre neho nie je výzva.
  • Nedáva pozor, lebo látke jednoducho nerozumie.
  • Je nesústredený, lebo si doma zabudol desiatu a je hladný.
  • Rozptyľuje ho spolužiak, ktorý mu stále čosi šepká.
  • Nevie sa nič naučiť v takomto prostredí.
  • Na tabuľu dobre nevidí, prípadne nepočuje učiteľa.
  • Nesústredí sa, lebo chce tráviť čas s kamarátmi.
  • Nedáva pozor, lebo školu nepovažuje za dôležitú.
  • Nedáva pozor, lebo je mu to jednoducho jedno.
  • Je roztržitý.

To si nevymýšľam, ako doktor som sa stretol so všetkými týmito dôvodmi a s mnohými ďalšími. Dúfam, že je vám jasné, že zlý prospech nie je to isté ako ADHD – hyperaktivita.

Tú až pričasto diagnostikujú lekári, ktorí nedostatočne zvažujú iné dôvody. Ak hyperaktivita nie je hlavný škodca na známkach, lieky na sústredenie môžu trochu pomôcť, ale problém nevyriešia. Pamätajte, že lieky na ADHD podporujú sústredenosť dieťaťa, ale látku sa za neho nenaučia, pomôžu mu rozmýšľať skôr, než urobí nejaké rozhodnutie, ale neurobia zaň dobré rozhodnutie. Úspešné zvládnutie hyperaktivity vyžaduje silnú rodičovskú účasť, školu, ktorá si zakladá na kvalitnom vyučovaní, a značnú snahu dieťaťa. Žiadne lieky nenahradia výchovu a učenie.

Aby bolo jasné, ja nepodceňujem ADHD. Je to vážny problém, ktorý siaha za hranice školskej triedy. Výskumy preukázali, že u ľudí s neliečenou hyperaktivitou je väčšia pravdepodobnosť pokút za rýchlosť, neplánovaného tehotenstva, straty zamestnania, náhodných zranení, rozvodov, drogovej závislosti a aj väzenia. Identifikácia a liečenie ADHD sú veľmi dôležité. Ale lieky nie sú vždy najlepším riešením ťažkostí v škole.

Prvým krokom nápravy problému je jeho pomenovanie. Nesústredenosť je iba príznak, nie diagnóza. Najťažšie komplikácie by mali byť riešené prednostne, ale nesmiete prehliadať aj iné problémy.

Pomôžte deťom tak, ako to potrebujú

Adekvátna pomoc zahŕňa zisťovanie príčin úzkosti, či strachu, ktorý môže vaše dieťa pociťovať. Pýtajte sa, či ho v škole nešikanujú, s lekárom preberte zdravotný stav dieťaťa, všímajte si, či sa dostatočne vyspí.

Možno by ste mali požiadať školu, aby vaše dieťa otestovali na poruchy učenia. Možno by pomohlo nájsť človeka na doučovanie, alebo stráviť s dieťaťom viac času nad domácimi úlohami. Možno by stačili len okuliare.

Pomôcť môžu aj špeciálne požiadavky: viac času na písomke, menej domácich úloh, presadenie do inej lavice v triede. Nech už je problém akýkoľvek, existuje hŕba riešení. Školskému prospechu môže pomôcť aj správna výživa, dostatok pohybu, kvalitný spánok a pokojné domáce prostredie. A možno, ale iba možno – lieky.

Teraz najčítanejšie