Fico ide do referenda s dvomi otázkami namiesto jednej, opäť môžu skončiť na Ústavnom súde

Predseda Smeru Robert Fico predstavil otázky do referenda, ktorým chce dosiahnuť predčasné voľby. Otázky sú dve hoci tvrdil, že bude len jedna, a Smer ich predstavil samostatne bez Hlasu a Slovenskej národnej strany, ktoré vyhlásenie referenda podporili v písomných stanoviskách.

Snaha o vyhlásenie referenda je na Slovensku pomerne častá, no až na jednu výnimku v referende o pristúpení Slovenska do Európskej únie v roku 2003 neúspešná. Len vtedy sa podarilo splniť podmienku nadpolovičnej účasti všetkých oprávnených voličov na referende. Na posledné referendum, pre ktoré sa vžilo označenie referendum o rodine, prišlo po vypätej kampani v roku 2015 len 21,41 percenta oprávnených voličov.

Ako to sformulovať?

V prípade referenda ohláseného Ficom môžu byť ešte pred referendom aj iné prekážky, ktoré skomplikujú jeho vyhlásenie. Podobne ako to bolo pri pokuse vyhlásiť referendum o skrátení volebného obdobia vlani. Vtedy sa podarilo aj počas korony rýchlo zozbierať dostatočný počet podpisov pod petíciu, no prezidentka referendovú otázku dala posúdiť Ústavnému súdu a ten skonštatoval, že nebola v súlade s ústavou.

Podľa ústavných právnikov oslovených Denníkom N sa otázky o ukončení pôsobenia tejto vlády ani na druhýkrát nepodarilo naformulovať dobre a najmä tá prvá môže byť v nesúlade s ústavou či s výrokmi Ústavného súdu. Opäť tak môžu skončiť na Ústavnom súde ešte pred tým, ako by prezidentka Zuzana Čaputová mohla všeobecné hlasovanie vypísať.

Prvá otázka znie: „Súhlasíte s tým, že vláda Slovenskej republiky má bezodkladne podať demisiu?“

Druhá sa začína vetou „súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady SR je možné ukončiť referendom alebo uznesením NR SR, a to zmenou Ústavy“ a pokračuje jej konkrétnymi zmenami v jej ôsmich častiach. Zmeny sa týkajú článkov ústavy 73 až 98. Fico tvrdí, že po zapracovaní týchto zmien by už bolo možné referendum uskutočniť.

Predseda Smeru chce najmenej 350-tisíc podpisov potrebných na vyhlásenie referenda vyzbierať do konca júla. Fico si myslí, že aj keď sa prezidentka obráti na Ústavný súd, ten nebude mať k otázkam námietky. „Ak by to pani prezidentka urobila, bola by to zlomyseľnosť,“ vravel o možnom podaní na Ústavný súd.

„Platný výsledok referenda má silu ústavného zákona,“ pokračoval Fico, podľa ktorého tak vláda bude musieť podať demisiu. „V zákone je napísané, že nie je možné podmieňovať otázky, tieto otázky sa vôbec nepodmieňujú.“

Vzhľadom na to, že Ústavný súd musí v takomto prípade rozhodnúť do 60 dní a prezidentka musí referendum vyhlásiť do 90 dní od prijatia petičných hárkov, Fico predpokladá, že by sa malo konať 29. októbra spolu so župnými a komunálnymi voľbami.

Fico tvrdil, že už nejde o občianske referendum ako v lete minulého roka, ale na jeho úspešnosti budú pracovať priamo opozičné strany. O referendovej otázke už rokovali s Hlasom, SNS a s Republikou a pripravil osobný list pre primátorov a starostov všetkých miest a obcí.

Hlas a SNS sa pridali len písomne

Hlas a SNS sa pripojili k referendu, ktoré rozbieha Smer. Strana Petra Pellegriniho verí, že referendum bude úspešné, a spraví všetko pre to, aby sa uskutočnilo čo najskôr.

Stranu Andreja Danka mrzí, že Smer neakceptoval všetky ich pripomienky „k perfektnosti referendovej otázky“, a v poslednej vete stanoviska SNS vyslovila vieru, že sa „aj na tomto referende Peter Pellegrini a Robert Fico poučia, že musia spolupracovať, pretože inak nedôjde k zmene vlády Sulíka, Matoviča, Kollára“.

So Smerom sa na tému referenda nemieni rozprávať PS. „S pozvánkou pre nás si Robert Fico nemusí robiť zbytočnú námahu. Progresívne Slovensko sa odmieta akokoľvek spájať s aktivitami Smeru bez ohľadu na to, či by nová referendová otázka obstála na Ústavnom
súde alebo nie. Nezabudli sme, do akého rozvratu Robert Fico doviedol
Slovensko za dvanásť rokov pri moci,“ napísal predseda strany Michal Šimečka s tým, že súčasná vláda podporu hnutia stratila.

Fico ešte 2. júna tvrdil, že otázka v referende má byť len jedna. Už predtým pripúšťal, že otázku na túto tému nebude jednoduché naformulovať. K téme referenda sa Smer vrátil koncom marca tesne po tom, ako Najvyšší súd právoplatne odsúdil na osem rokov väzenia špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Hlas po vypuknutí vojny na Ukrajine dokonca tvrdil, že referendum už nie je téma. Teraz sa pridal, no pri vyhlasovaní celej iniciatívy nechal vystupovať len politikov zo Smeru.

Otázka v prvom chystanom referende znela: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady SR tak, aby sa voľby do Národnej rady SR vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“

Ústavný súd však rozhodol, že takto sformulovaná otázka nie je v súlade s článkami ústavy. Predseda súdu Ivan Fiačan však pripustil, že ak sa zmení ústava, občania môžu mať možnosť skrátiť poslancom volebné obdobie. V tom prípade by do ústavy musela pribudnúť zmienka o referende za skrátenie volebného obdobia, čo ústava doteraz nepozná.

Pre Fica to znamenalo, že ohlásil novú iniciatívu, no sformulovanie otázky mu trvalo takmer rok. Smer avizoval, že otázok môže byť viac aj o sociálnych témach, no napokon od toho upustil. Čo sa po celý čas nezmenilo, boli útoky na prezidentku Zuzanu Čaputovú za to, že dala otázku posúdiť Ústavnému súdu, čím podľa Smeru znemožnila vyhlásenie referenda.

Problém je hlavne prvá otázka

Ústavný právnik z Trnavskej univerzity Marek Káčer pri pohľade na dve navrhnuté referendové otázky hovorí, že tá druhá je technicky v poriadku, no pri tej prvej vidí niekoľko problémov.

Prvým je, že mu z nej nie je jasné, ktorá vláda má bezodkladne podať demisiu. „Teoreticky je možné, že medzi časom zbierania podpisov pod petíciu a časom vyhlásenia výsledkov platného referenda sa pri moci vystrieda viacero vlád. Mohla by vzniknúť absurdná situácia, že výsledky platného referenda budú vyhlásené v čase, keď bude pri moci štvrtá vláda Roberta Fica,“ myslí si.

Znenie prvej otázky je navyše podľa právnika Káčera v rozpore so systémom parlamentnej republiky. „V takejto republike sa totiž vláda politicky zodpovedá parlamentu, nie ľudu. Ľud teda nie je ten, kto by mohol legálnym spôsobom vládu priamo odvolať,“ upozorňuje.

Navyše Ústavný súd chápe referendum ako druh zákonodarnej moci, takže výsledky platného referenda by mali spĺňať podmienku všeobecnosti zákona. „Uvedená otázka túto podmienku nespĺňa, pretože odkazuje na bližšie neurčenú konkrétnu vládu. Ide teda o ad hoc prelamovanie ústavy, ktoré Ústavný súd považuje za neprípustné,“ myslí si Káčer.

Technický problém prvej otázky spočíva aj v tom, že nie je jasné, či a komu z nej vyplývajú nejaké povinnosti. „Demisia je zrieknutie sa funkcie. Právo vysloviť súhlas s demisiou určitého orgánu teda nie je to isté ako právomoc daný orgán odvolať.“ Teoreticky teda občania môžu chcieť, aby vláda podala demisiu, vláda však nebude mať povinnosť sa týmto želaním riadiť. Ak by aj túto povinnosť mala, narazíme podľa neho na problém zmienený v predchádzajúcom odseku.

V kolízii s rozhodnutím Ústavného súdu

Aj ústavný právnik Vincent Bujňák vidí problém najmä v prvej otázke. „Prvá referendová otázka sa dostáva do kolízie so závermi Ústavného súdu, druhá referendová otázka sa podobá na lichtenštajnský model, ale pochybnosti pri nej nemám,“ odpísal.

Podľa Bujňáka pri skúmaní dvoch zverejnených referendových otázok sa dá skonštatovať, že v prípade platných výsledkov referenda by ešte automaticky nedošlo k vyhláseniu nových parlamentných volieb, pretože žiadna z otázok neskracuje volebné obdobie súčasnej Národnej rady.

„Zamýšľané referendum sa týka demisie vlády a zavedenia všeobecného pravidla o možnosti predčasne skončiť volebné obdobie ktorejkoľvek Národnej rady referendom alebo uznesením samotného parlamentu, na ktoré by bolo potrebných aspoň 76 poslancov,“ myslí si právnik. Podľa Bujňáka v súlade s nálezom Ústavného súdu platí, že zamýšľané referendum by v prípade platných výsledkov vyvolávalo právne účinky.

„Ak preto niektorí ústavní právnici pred júlom 2021 hovorili, že platné výsledky referenda sú len drahým prieskumom verejnej mienky, dnes sa o právnej záväznosti výsledkov diskutovať nemusí, pretože vec je jasne vyriešená Ústavným súdom.“

Vincent Bujňák pripomína rozhodnutie Ústavného súdu z júla 2021, ktorý konštatoval, že referendová otázka musí smerovať k vytvoreniu všeobecného pravidla. „O vytvorenie všeobecného pravidla nepôjde, ak sa otázka týka konkrétneho prípadu a použije sa len jednorazovo bez možnosti ďalšieho použitia na iný prípad,“ píše.

Pripomína aj to, že ak ústava priamo hovorí o možnosti parlamentu zmeniť alebo zrušiť výsledok referenda svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti, potom referendová otázka na jedno použitie nedáva ústavnoprávny zmysel. Prvá zo zverejnených referendových otázok sa preto podľa právnika dostáva do kolízie s nálezom Ústavného súdu.

Druhá otázka je podľa Bujňáka formulovaná ako zavedenie všeobecného pravidla, preto pri nej rovnaké pochybnosti nemá, hoci obsahuje aj konkrétne novelizačné body, teda kvázi paragrafové znenie. „Ústavný súd síce v máji 1997 povedal, že referendová otázka nemôže obsahovať prílohu vo forme zákona, v tomto prípade však nie sú novelizačné body v prílohe a zároveň takýto spôsob nadväzuje na záver Ústavného súdu o tom, že platné výsledky referenda majú právnu silu ústavného zákona.“

Len dva štáty v Európe

Ak by aj druhá otázka prešla v navrhovanej podobe, podľa právnika by sa referendum o predčasnom skončení volebného obdobia akejkoľvek Národnej rady mohlo konať aj okamžite po riadnych parlamentných voľbách. V Európe podľa neho existujú len dva štáty, ktoré to na celoštátnej úrovni umožňujú. Jedným z nich je Lotyšsko, no aj v Lotyšsku majú napísané, že takéto referendum o predčasnom skončení volebného obdobia parlamentu nie je prípustné v období jedného roka od riadnych volieb alebo v období posledného roka volebného obdobia.

Navrhovaný model sa preto ponáša na druhý štát, ktorý to takto má. „Lichtenštajnsko si takúto úpravu zaviedlo v roku 1921, no odvtedy sa tam podobné referendum nekonalo. Nepokladám takýto lichtenštajnský model za optimálny, no to ešte samo osebe nerobí otázku neprípustnou. Ľudia si môžu v referende odhlasovať aj také všeobecné pravidlá, ktoré nie sú optimálne,“ píše Vincent Bujňák.