Keby médiá neboli falošne objektívne, dalo by sa viac ľudí očkovať proti covidu

Hoci drvivá väčšina českých lekárov dôveruje očkovaniu proti covidu a podporuje ho, verejnosť sa chybne domnieva, že názory odborníkov sú rozdelené zhruba 50 na 50.

Tieto skreslené predstavy znižujú ochotu ľudí dať sa zaočkovať.

Uvádza to štvorica českých autorov v štúdii, ktorá vyšla minulý týždeň v top časopise Nature.

Informovanie verejnosti o širokej názorovej zhode lekárov je „lacný a dlhodobý spôsob, ako zvýšiť záujem o očkovanie“, vraví Michal Bauer, behaviorálny ekonóm a spoluautor článku.

Vedec pôsobí v CERGE-EI, spoločnom pracovisku Univerzity Karlovej a Národohospodárskeho ústavu českej akadémie vied, a na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej.

Mylné predstavy o zhode lekárov

Autori štúdie vykonali viacero dotazníkových prieskumov. Prvý z nich prebehol vo februári 2021, ešte pred začiatkom masového očkovania populácie.

Zapojili doň 9 650 lekárov zo všetkých častí Česka. „Našli sme silné dôkazy o zhode – 90 percent lekárov malo v úmysle dať sa zaočkovať a 89 percent dôverovalo schváleným vakcínam,“ píše sa v štúdii.

96 percent lekárov by svojim pacientom odporučilo, aby sa dali zaočkovať.

Bežná populácia si však tejto názorovej zhody lekárskej obce nebola vedomá. Autori štúdie vychádzali z údajov dlhodobého prieskumu Život během pandemie, do ktorého sa zapojilo 2 101 účastníkov.

„Viac ako 90 percent ľudí podceňovalo dôveru lekárov vo vakcíny a ich zámer dať sa zaočkovať,“ píše sa v článku z Nature. „V priemere si ľudia mysleli, že schváleným vakcínam verilo iba 60 percent lekárov a len 57 percent lekárov sa chcelo dať zaočkovať,“ dodáva správa k štúdii.

Údaje zo Slovenska

Podľa prieskumu, ktorý sa na Slovensku uskutočnil v druhej polovici januára 2021 na vzorke viac ako 1 600 zdravotníkov, by sa vakcínami proti covidu dalo zaočkovať takmer 95 percent z nich. „Až 92 percent by zároveň bolo ochotných podstúpiť očkovanie už v blízkej budúcnosti,“ uvádza sa v správe k prieskumu.

Ochota dať sa zaočkovať stúpala s vekom a dĺžkou zdravotníckej praxe. Záujem o očkovanie bol vyšší medzi tými, ktorí pri výkone práce priamo prichádzali do kontaktu s pacientmi s covidom.

Sociológ Miloslav Bahna z SAV upozornil, že v prieskume Ako sa máte, Slovensko? sa respondentov pýtali, ktorým inštitúciám a zdrojom informácií dôverujú, keď sa rozhodujú o očkovaní proti covidu.

Zistili, že na prelome januára a februára 2021 – teda zhruba v čase, keď sa v Česku lekárov pýtali na ich postoje k očkovaniu – považovali Slováci a Slovenky za najdôveryhodnejší zdroj informácií o očkovaní proti covidu svojho lekára (49,1 percenta).

Nasledovali vedci (48 percent) a informácie od známych a príbuzných (31 percent). Na konci rebríčka boli informácie z internetu a sociálnych sietí (14,2 percenta).

Efekt názorovej zhody lekárov

Druhá časť štúdie z Nature opisuje experiment, v ktorom účastníkov rozdelili do dvoch rovnako veľkých skupín, experimentálnej a kontrolnej.

Prvej z nich poskytli v marci 2021 informácie o tom, že 9 z 10 lekárov schváleným vakcínam proti covidu dôveruje a dajú sa zaočkovať.

Informácie im poskytli vo forme krátkeho zhrnutia prieskumu medzi lekármi aj s viacerými grafmi.

Druhá polovica opýtaných také informácie nedostala (kontrolná skupina).

Vedci tak mohli porovnať efekt opatrenia, či informácie o názorovej zhode lekárov na vakcíny ovplyvnia v nasledujúcich deviatich mesiacoch ochotu ľudí dať sa zaočkovať proti covidu.

Ukázalo sa, že poskytnuté údaje zvýšili zaočkovanosť o 4,5 percentuálneho bodu. „Percento ľudí, ktorí sa rozhodli nedať sa zaočkovať, sa znížilo o celých 20 percent,“ uvádza sa v správe k štúdii.

„Vplyv na zaočkovanosť bol stabilný a dlhodobý,“ povedala spoluautorka štúdie Julie Chytilová a dodala, že aj jednorazové poskytnutie uvedených údajov prispelo k zvýšenému záujmu o tretiu dávku.

Poskytnutie údajov o zhode lekárov o očkovaní proti covidu nepresvedčilo všetkých, ktorí sa nechceli dať zaočkovať alebo váhali, ale asi 15 až 20 percent z nich. „To nie je malé číslo. Ak by som to rozšíril na celú dospelú populáciu v Českej republike, tak ak by ľudia boli vedeli o konsenze lekárov, mali by sme približne o 320-tisíc zaočkovaných viac,“ povedal pre Denník N spoluautor štúdie Michal Bauer.

Zistenia nie sú špecifické len pre Česko

Vedec si myslí, že zistenia publikované v časopise Nature nie sú špecifické len pre Česko, hoci dodáva, že výskum to nemeral.

Bauera sme sa opýtali, či by výsledky zo Slovenska nezmenila nízka dôvera k iným ľuďom – podľa prieskumu z roku 2014, ktorý sa robil v krajinách OECD, druhým dôverovalo len 12 percent opýtaných Slovákov, zatiaľ čo priemer spolku bol na úrovni 36 percent.

Český vedec povedal, že podľa štúdie z časopisu NEJM z roku 2014, ktorá porovnávala úroveň dôvery k lekárom v rôznych krajinách, je taká dôvera na Slovensku síce nižšia ako v Česku, ale nie oveľa.

Obe krajiny preto možno v tomto ohľade porovnať.

Dodajme, že na Slovensku sa dvoma dávkami dosiaľ zaočkovalo tesne viac ako 50 percent populácie, v EÚ sú na tom horšie len Rumunsko a Bulharsko.

Falošne vyvážené spravodajstvo

Mylné predstavy verejnosti o názoroch lekárskej komunity na vakcíny proti covidu môžu podľa autorov štúdie z Nature – aspoň do určitej miery – prameniť z toho, že novinári poskytujú zástancom a odporcom očkovania podobný priestor.

Ak sa v záujme „objektivity“ dáva rovnaký priestor protichodným názorom, vytvára sa falošný dojem, že lekárska obec nie je v otázke očkovania jednotná, konštatujú vedci.

„Tie najprotikladnejšie názorové prúdy dostávajú v médiách často podobný priestor,“ povedal Bauer pre Český rozhlas a dodal: „Keď jedna skupina odborníkov zdôrazňovala vysokú účinnosť očkovania, mohli sme počuť množstvo skeptických hlasov, ktoré zdôrazňovali rýchlosť testovania vakcín alebo nežiaduce vedľajšie účinky.“

V konfrontácii dvoch opačných názorov však zaniká širší kontext, že lekárska obec väčšinovo dôveruje očkovaniu a odporúča ho. „Novinári by sa mali snažiť poskytovať informácie nielen o názorových rozdieloch medzi odborníkmi, ale aj o miere konsenzu medzi širokou odbornou verejnosťou,“ myslí si spoluautorka štúdie Julie Chytilová.

Na jednu Soňu Pekovú a jedného Ján Lakotu alebo Luca Montagniera, ktorí sa o korone opakovane mýlili, tak nepripadá jeden názorový oponent, ale desať ďalších. Uvedené trio nereprezentuje vedecký mainstream, pretože stojí len na jeho okraji.

Aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varuje, aby sa novinári nedopúšťali falošnej objektivity, keď píšu o covide-19. „Rozlišujte medzi pravdou, ktorá je založená na dôkazoch, a pravdou, ktorý vychádza z postojov. Uistite sa, že obe strany akéhokoľvek príbehu uvádzate len vtedy, keď sú rovnako platné,“ radí novinárom WHO.

Navrhuje zber údajov o postojoch vedeckej obce

Na otázku, ako konkrétne by novinári mali postupovať, aby sa vyhli tvorbe falošnej objektivity, nám Michal Bauer odpovedal: „Novinárska prax venovať rovnaký priestor rôznym názorovým prúdom, dokonca aj okrajovým, by sa nemala považovať za lakmusový papierik objektívneho spravodajstva, najmä v prípade kontroverzných tém, ako je očkovanie.“

Podľa vedca to však neznamená, že by sa nemali prezentovať rôzne názory. „Novinári by sa však mali snažiť poskytovať informácie nielen o názorových rozdieloch medzi odborníkmi, ale informovať aj o ich relatívnej prevahe alebo zdôrazňovať široký konsenzus, ak existuje,“ vraví Bauer pre Denník N.

Český vedec navrhuje systematický zber údajov o postojoch vedeckej obce v spoločensky významných témach, aby nevznikal falošný dojem, že názory, ktoré sú v skutočnosti okrajové, predstavujú vedecký mainstream. „Môže sa to vyplatiť, pretože táto váhavosť ľudí vedie k nižšej podpore a nižšej schopnosti spoločnosti čeliť výzvam,“ povedal Bauer pre Český rozhlas.

Falošne vyvážené spravodajstvo sa podľa autorov štúdie netýka len očkovania, ale aj klimatickej zmeny a v minulosti napríklad aj vplyvu fajčenia na rozvoj rakoviny.

Dostupné z: https://doi.org/10.1038/s41586-022-04805-y