Podnikatelis a brat
My bieli nikdy nepriznáme, že Róm môže makať a mať sa dobre.
Cestovali z Bratislavy do Kežmarku. Vracali sa z týždňovky a bol piatok. Medzičasom som už zabudla na preplnené kupéčka, z ktorých sa nedá uniknúť cez nepriechodné uličky.
Na cestu mali pripravené dve fľaše borovičky, dostala som od nich keksík.
Jeden bol podnikatelis, povedali mi, a jeho brat bol bagrista, boli to správni chlapi, celý život tvrdo pracovali na stavbách a ja som sa to mala dozvedieť, pretože som biela a my bieli nikdy nepriznáme, že Róm môže makať a mať sa dobre.
Obidvaja mali deti, ktoré nevideli rásť, pretože chodili robiť vždy ďaleko od domu. To však nebola vec, na ktorú sa sťažovali. Tento problém by si už aj tak nemohli dovoliť. Krivdu skôr videli v tom, že my bieli ich nikdy nepochopíme, nechceme, aby sa mali dobre, a keď sa majú, nechceme to vidieť.
Začalo sa to fotkou torty v tvare Barbie,
