Denník N

Prečo si nepamätáme narodenie alebo prvé slová? Psychologička: Až do 7 rokov si zo života pamätáme len fragmenty

Ilustračné foto – Adobe Stock
Ilustračné foto – Adobe Stock

Ako súvisí detská amnézia s jazykom, self (osobnosťou) či zrelosťou hipokampu a prefrontálneho kortexu v mozgu? Existuje možnosť, že informácie z raného detstva nie sú stratené, len k ním nemáme prístup, lebo ich nevieme verbalizovať? A čo si myslieť o ľuďoch, ktorí vravia, že si pamätajú napríklad už 12. deň svojho života?

Aká je vaša prvá spomienka?

Niekomu sa vybavia zážitky z jaslí, inému narodenie mladšieho súrodenca či nejaká smutná alebo bolestivá udalosť. Moja prvá spomienka je na dovolenku v Bulharsku, keď som mal asi tri roky – pamätám si slané rybičky na pláži či otcov pľuzgier na nohe.

Všetky tieto spomienky spája, že sú autobiografické. To znamená, že ide o spomienky na významné životné udalosti, ktoré sú súčasťou našej osobnej identity či životopisu (autobiografie).

Detská amnézia

Tento typ spomienok sa obvykle neobjavuje pred druhým až tretím rokom života, čo je obdobie „zahalené“ detskou amnéziou. „Ale prečo si nemôžeme spomenúť na veci, ktoré sa nám stali, keď sme boli malí? Začína pamäť fungovať až v určitom veku?“

Týmito a podobnými otázkami sa v nedávnom článku pre portál The Conversation zaoberala psychologička Vanessa LoBueová z Rutgers University.

Na otázky Denníka N odpovedala aj psychologička Daniela Turoňová z Katedry psychológie Univerzity Komenského v Bratislave. Podľa nej zhruba do siedmeho roku života prevláda skôr implicitné kódovanie, „pri ktorom nedochádza k vedomému spracovaniu informácii“.

Preto si z obdobia pred nástupom do školy veľa nepamätáme a ide skôr o fragmenty. „Pri implicitnom kódovaní sa informácie ukladajú tak, ako prídu, a cenou za to je ťažšie vedomé vybavovanie si,“ vraví Daniela Turoňová.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

Veda

Teraz najčítanejšie