Trnavčanke komplikuje život zrušenie nočnej dialýzy. Nechcem nadštandard, chcem len pracovať a normálne žiť, hovorí

Anna Sýkorová má ochorenie obličiek, pre ktoré musí chodiť trikrát do týždňa na dialýzu. Napriek zdravotnému obmedzeniu podniká, vedie v Trnave svoju kaviareň, ktorá je zároveň chránenou dielňou.

Jej situáciu však nedávno skomplikovalo zrušenie nočných dialýz v trnavskom dialyzačnom centre. Hovorí, že v centre nie sú ochotní vyjsť pacientom v ústrety, a problém vidí aj v spôsobe komunikácie. „Nepotrebujem nič nadštandardné, len slušnú komunikáciu a zachovanie ľudskej dôstojnosti,“ vraví v rozhovore.

Na dialýzu ste odkázaná už takmer 14 rokov. Akú máte diagnózu?

Rýchlo progredujúcu glomerulonefritídu, ide o zápalové ochorenie obličiek. Diagnóza však nie je stanovená presne, keďže mi nebola robená punkcia, ktorá by to vyjasnila. Do nemocnice som prišla v takom stave, keď sa už punkcia robiť nedala – bola by život ohrozujúca.

Čo ochorenie spôsobilo?

Chyby z mojej strany, ale aj zo strany zdravotníkov. V devätnástich mi zle určili diagnózu – mala som vtedy zvýšené také markery, ktoré naznačovali, že sa niečo deje s obličkami. Lekári to však nezobrali do úvahy a bola mi nasadená liečba, ktorá oslabené obličky ešte viac poznačila.

Viem, že aj ja mám na tom svoj podiel viny – ak by som chodila na preventívne prehliadky, lekári mohli potom včas prísť na to, že niečo nie je v poriadku. No keďže ma nič nebolelo, po lekároch som začala chodiť až po štyroch rokoch, keď sa objavili bolesti hlavy a ranné vracanie. Najskôr som sa sama seba pýtala, či nemôžem byť tehotná, ale v skutočnosti som už mala v tele príliš veľa toxických látok.

Zobrali ma do nemocnice, kde mi stanovili diagnózu – akútne zlyhanie obličiek. Snažili sa mi ich nakopnúť. Potom ma pustili domov s tým, že si mám vybaviť termín na punkciu v Bratislave.

Čo sa dialo tam?

Keď mi zobrali krv a videli výsledky, automaticky ma dali na JIS.