Falošné dilemy likvidujú diskusiu i politickú kultúru
Ich zmyslom je morálne vydierať, zahrať sa na jediného osvieteného záchrancu, vrhnúť oponentov do negatívneho svetla a vynútiť si ich súhlas.
Autor je publicista
Pred časom sa mi na sociálnej sieti ozval jeden môj známy, s ktorým som nemal kontakt už dlhé roky. Vyčítal mi, prečo píšem, že s ľuďmi ako Kotleba a spol. sa nerokuje a nediskutuje. Veď sa hlásia ku kresťanstvu, sú proti potratom, za rodiny, nie sú liberáli atď.
Spýtal som sa, či stačí, ak to niekto takto tvrdí, a pritom naznačuje gestá a symboly zločinného režimu, sympatizuje s režimom, ktorý celé rodiny posielal do plynu, sympatizuje s tvorcami a exponentmi fašizmu. Či sa stačí ukazovať v kresťanskej póze, a pritom sympatizovať s tým najhorším a najnehumánnejším v ľudských dejinách.
Odpoveď bola zakaždým rovnaká: Ale sú za rodiny, proti potratom a odmietajú liberalizmus. Môj pokus pýtať sa, či toto naozaj stačí na ich ospravedlnenie a akceptovanie, ako aj pokus vysvetliť, že takéto relativizovanie a legitimizovanie zla by malo byť aj z kresťanského a morálneho hľadiska neprípustné, bol neúspešný.
Bolo to ako hovoriť s človekom z nejakej sekty. Nebola to diskusia, ale monológ človeka, ktorý má neotrasiteľný pocit vlastnenia pravdy a podsúva falošné dilemy s koncovou (a rovnako falošnou) otázkou, či som teda ešte veriaci alebo liberál. Jedinou možnosťou bolo to celé ukončiť a nenechať sa morálne vydierať.
