Inštruktorka sebaobrany: Keď mi ženy povedia, že tiež zažili znásilnenie, už ma to nevyčerpá, ale nakopne
Ako 14-ročná zažila znásilnenie, po ktorom niekoľko rokov užívala drogy. Dnes je Jasmína Houdek úspešnou inštruktorkou sebaobrany a v Česku jej práve vychádza kniha o tom, ako by mala vyzerať feministická sebaobrana.
„Ak vám na kurze sebaobrany povedia, nech večer nechodíte von, lebo sa môžete stať obeťou opilcov, alebo nech si namiesto krátkej sukne oblečiete tepláky, aby na vás nehvízdali, tak je to zlý kurz,“ hovorí Jasmína Houdek. Z ich workshopov podľa nej odchádzajú sebavedomejší a silnejší ľudia. „Keď u nás kurz absolvujú matky, tak k nám následne privedú aj svoje dcéry, lebo chcú, aby ten pocit sily spoznali tiež.“
V rozhovore odpovedá aj na to:
- či konfrontovala muža, ktorý ju znásilnil,
- ako naposledy čelila obťažovaniu v obchode,
- prečo sa okoloidúci zvyčajne boja pomôcť, keď zbadajú násilie,
- čo máme robiť, ak sme obeťou alebo svedkom násilia.
K modernej sebaobrane vás priviedla aj vlastná skúsenosť so znásilnením. Tú sa vám podarilo spracovať pomocou psychoterapie. Dnes však na workshopoch sebaobrany počúvate podobné príbehy, s ktorými sa vám ženy zveria. Nie je to príliš vyčerpávajúce? Nemáte niekedy pocit, že už sa vám to nechce počúvať?
Nie, tento pocit nemám nikdy. Vďaka psychoterapii a modernej sebaobrane som tú traumu spracovala. Keď každý deň počúvam tie príbehy o onanistoch, o obchytkávaní v mestskej doprave a o znásilňovaní partnerom, tak už mi to neberie silu a už vôbec z toho nebývam smutná.
V minulosti to bolo inak?
Áno. Dnes však cítim rýdzu a čistú nas*anosť. Každý príbeh
