Učí univerzity, ako riešiť sexuálne obťažovanie: Tí ľudia často nie sú predátori, iba nevnímajú, že doba sa mení

České vysoké školy tvárou v tvár konkrétnym prípadom začínajú čoraz častejšie riešiť problém sexuálneho obťažovania.

S tým, ako mu zamedziť, vytvoriť bezpečné prostredie pre pedagógov aj študujúcich a nastaviť mechanizmy tak, aby sa traumatické incidenty v rámci možností neopakovali a osobné hranice neprekračovali, pomáha univerzitám aj mimovládna organizácia Konsent so svojím projektom „Respekt až na půdu* akademickou“.

Na starosti ho má Zuzana Rathouská a v rozhovore opisuje problémy akademického prostredia i možné riešenia.

V rozhovore sa okrem iného dozviete:

• aký veľký problém je sexuálne obťažovanie na vysokých školách;
• koho sa najčastejšie týka;
• čo by mohlo situácii pomôcť a kde má česká akademická pôda najväčšie rezervy;
• prečo by etický kódex nemal slúžiť iba ako desatoro teórií;
• ako poznať hranice, ktoré by človek nemal prekračovať.

Na brnianskej Masarykovej univerzite sa nedávno rozhodli, že zriadia sieť takzvaných kontaktných osôb, na ktoré sa môžu obracať študujúci a zamestnanci so skúsenosťami so sexuálnym obťažovaním. Konsent zároveň školí zamestnancov univerzity alebo ľudí, ktorí pracujú v poradenskom centre. Ako také školenie prebieha? Vysvetľujete, čo vlastne je sexuálne obťažovanie?

Áno, snažíme sa odovzdať základný náhľad na tému, ale chceme, aby si ľudia skôr zvnútornili témy, ktoré riešime, než aby memorovali informácie. Veľa hovoríme o rešpekte k sebe aj k druhým, o hraniciach všetkých ľudí, ktorí sa pohybujú na školách. I keď sa vyučujúci zo začiatku skôr boja a sú z workshopu nervózni, na konci bývajú spokojní.

Čoho sa boja? 

Že im budeme direktívne hovoriť, čo je zle, a pristupovať k nim, akoby terorizovali svoje študentky a študentov a všetci boli predátori. To, samozrejme, nie je vôbec pravda, to by sme ďaleko nezašli.

Ako nápad na program zameraný priamo na vysoké školy vznikol?

Pred takmer tromi rokmi za nami prišla skupina aktívnych študentov a študentiek s tým, že majú záujem podieľať sa na vzniku projektu zameraného na akademické prostredie – pôvodne chceli robiť predovšetkým workshopy pre študujúcich, ale ukázalo sa, že to nestačí, keď sa potom nebudú mať na koho obrátiť s prosbou o pomoc. Konsent teda už nejaký čas pracoval na základných a stredných školách.

Pred kauzou s Dominikom Ferim sme projekt skôr pripravovali a oslovovali školy, potom sa situácia obrátila a odvtedy máme veľa práce. Školy začali reagovať. Chcú od nás workshopy pre vyučujúcich alebo študentstvo, konkrétne rady, konzultácie. Nedávno sme museli posilniť náš sociologický tím, ktorý nám robí analýzy. To je dôležité, keď s nami niekto chce dlhodobo spolupracovať, napríklad na tvorbe systému prevencie a riešenia patologických javov a sexuálneho obťažovania. Vďaka analýzam vieme, aká je kultúra školy a kde vznikajú problémy.

V čom je vysokoškolské prostredie oproti stredným alebo základným školám špecifické?

Študujúci sú síce dospelí ľudia, ale voči vyučujúcim stoja v podriadenej pozícii. Keď telocvikár obťažuje žiačky v piatej alebo deviatej triede, všetci chápeme, že to nie je správne. No keď zistíme, že vzniká vzťah medzi vyučujúcim alebo vyučujúcou a študentkou či študentom na vysokej škole, pripadá nám to v poriadku, pretože je to dobrovoľné rozhodnutie dvoch dospelých ľudí. Lenže tu hrá veľkú rolu pozícia moci, ktorá dynamiku mení.

Nejde však len o partnerské vzťahy. Keď hovoríme o sexuálnom obťažovaní a násilí, máme tým na mysli aj menej nápadné prejavy, než je znásilnenie alebo obchytkávanie. Patrí sem i psychický nátlak, sexistické narážky, vtipy, genderová nekorektnosť.

Podarilo sa vám vytvoriť definíciu zrozumiteľnú pre všetkých?

Používame definíciu, ktorá je podobná tej v zákone. Za sexuálne obťažovanie môžeme považovať akúkoľvek formu nevyžiadaného verbálneho, neverbálneho či fyzického konania sexuálnej povahy. Aby ste si to dokázali lepšie predstaviť, môže ísť o správanie, ktoré najmä znižuje niečiu dôstojnosť – či už zámerne, alebo nezámerne – alebo vytvára nepriateľské či ponižujúce prostredie – či už zámerne, alebo nezámerne.

Masarykova univerzita na svojom webe vo výpočte foriem sexuálneho obťažovania napríklad spomína, že môže ísť o odhaľovanie poprsia alebo zadku na verejnosti. Ako na toto nazerať?

Pokiaľ hovoríme o výstrihoch a