Denník NV Bratislave protestovali tisíce učiteľov. Ak im nezvýšia platy, začnú štrajkovať

Protest učiteľov v roku 2022. Foto N - Vladimír Šimíček
Protest učiteľov v roku 2022. Foto N – Vladimír Šimíček

Tisíce učiteľov v stredu zaplnili Námestie SNP v Bratislave, kde protestovali za vyššie platy. Odtiaľ sa presunuli pred parlament, kde takmer polhodinu bez prestávky skandovali. Nakoniec vedenie školských odborov odnieslo svoje požiadavky predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi, ktorý im sľúbil, že túto tému otvorí na koaličnej rade.

Učitelia už viac ako polrok žiadajú navýšenie platov o 10 percent, a to od 1. júla. Vlani v decembri sa s vládou dohodli iba na zvýšení o 3 percentá. Ešte do protestu nebolo jasné, či na to ministerstvo školstva dostane peniaze. Po rokovaní vlády minister školstva povedal, že trojpercentné zvýšenie bude kryté. Ide asi o 36 miliónov eur.

Protest zorganizovali najväčšie školské odbory pod vedením Pavla Ondeka. Vopred mali nahlásených 13-tisíc učiteľov, ktorí prichádzali do Bratislavy autobusmi. Odhadovali, že na protest ich nakoniec prišlo 15-tisíc, čo by znamenalo, že išlo o najväčší protest slovenských učiteľov. Polícia svoj vlastný odhad nezverejnila.

Často dostávajú menej ako je priemer

„Pán Matovič aj priamo mne sľuboval vyššie platy o 10 percent,” hovorila davu odborárka z Komárna Edita Horváthová a zdvihla na tribúne veľkú fotografiu, na ktorej jej Igor Matovič s úsmevom podáva ruku. „Nebojte sa, tetuška, len si ma voľte, ja vám dám. A čo nám dal? Veľkú nulu!”

Učitelia z tribúny vyzývali premiéra Eduarda Hegera, aby vyriešil spor medzi dvoma ministrami – Branislavom Gröhlingom a Igorom Matovičom, ktorí sa už niekoľko mesiacov hádajú o platoch učiteľov. „Keď sa nám pohádajú deti v školách, vyriešime to my pedagógovia. A keď sa pohádajú ministri, takisto to máme riešiť my?“ pýtali sa z tribúny odborári.

Odborári sľubovali, že ak ich vláda nevypočuje, vrátia sa na námestia. V septembri sľubujú aj štrajk a avizujú, že ho budú stupňovať. Znamená to, že prvý týždeň učitelia neodučia niekoľko hodín, nasledujúce týždne viac a viac. Podobne to urobili učitelia aj pri štrajku v roku 2016. Vtedy takto vyššie platy žiadalo viac ako 10-tisíc učiteľov na stovkách škôl.

Foto N – Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Na tribúne okrem neho vystúpil aj šéf českomoravských odborárov František Dobšík. Podporil ich v proteste a dodal, že počas predošlej vlády sa im podarilo vybojovať skokový nárast platov.

Slovenským učiteľom predstavil platy ich českých kolegov. „Pedagógovia ako celok dosiahli priemernú mzdu niečo vyše 1700 eur a učitelia základných a stredných škôl vyše 1900 eur,“ povedal Dobšík. Učitelia sa neveriacky pozerali jeden na druhého a kričali: „Vau!“

Nízke platy slovenských učiteľov označil za „hanbu“. Najmä preto, že slovenskí učitelia zarábajú často menej ako je priemerná mzda v hospodárstve. Tabuľkový plat učiteľa na základnej škole sa začína na sume 915 eur v hrubom, pri učiteľoch v škôlkach je to 738 eur. Platy nepedagogických zamestnancov (upratovačky, školníci, kuchárky) sa začínajú na sume približne 580 eur, čo je menej než minimálna mzda.

Na protest prišiel aj učiteľ dychových nástrojov Peter zo základnej umeleckej školy v Košiciach. Išiel v autobuse spolu s ďalšími 50 učiteľmi – dokopy z Košíc vyrazilo štrnásť plných autobusov. Peter, ktorému sme zmenili meno, zarába iba priemernú mzdu a jeho manželka má v súkromnom sektore násobne vyšší plat. Jeho kolegyňa má dve práce – učí na ZUŠ aj na konzervatóriu. Podľa nich sa ťažko žije aj učiteľom v druhom najväčšom meste, kde takisto musia mať dve práce.

Foto N – Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Vláda sa nevie dohodnúť

O niekoľko ulíc ďalej od protestujúcich učiteľov zasadali ministri na úrade vlády, ktorí diskutovali aj o platoch učiteľov. Premiér Heger jasne nepovedal, či sa platy učiteľov môžu zvyšovať ešte tento rok. „Keby som neveril, že to je reálne, tak sa o to nesnažím,“ povedal. Situácia je však podľa neho veľmi ťažká. O platoch rokoval aj s ministrom financií Igorom Matovičom a hospodárstva Richardom Sulíkom. Aj premiér trvá na tom, že na zvýšenie platov treba zvýšiť niektoré dane, čo SaS odmieta.

Vláda sa nedokáže dohodnúť na zvyšovaní platov učiteľov už viac ako polrok. Problém je v tom, že strana SaS a OĽaNO majú rozdielny pohľad na to, z čoho zvýšenie platov zaplatiť. Matovič chce nárast platov hradiť zo zvýšenia niektorých daní, napríklad z liehu, hazardu či ruskej ropy. Gröhling so zvyšovaním daní nesúhlasí a tvrdí, že rezort financií má peniaze z nadvýberu daní pre infláciu.

Minister financií v stredu znova priniesol na vládu návrh, v ktorom spojil zvyšovanie učiteľských platov s daňami. Tento návrh SaS vetovala už minulý týždeň a urobila to aj v stredu.

Minister školstva minulý týždeň hovoril o tom, že 10 percent by mali učitelia dostať až od januára 2023. Odborári s tým nesúhlasia a požadujú to už od júla. „V septembri pravdepodobne bude štrajk,“ varuje Ondek.

Chýbajú stovky učiteľov

Učitelia už dlho upozorňujú na nízke platy. Ich situáciu teraz zhoršila vysoká inflácia a rastúce ceny potravín či energií. Kým priemerná mzda v hospodárstve rástla o 6,9 percenta, platy učiteľov rástli iba o 3 percentá, takže učitelia si pohoršili. Inflácia je dnes na úrovni 12 percent, a teda žiadané 10-percentné navýšenie je v zásade iba pokrytím inflácie.

Podľa šéfa školských odborov je to málo a je možné, že od januára budú žiadať viac. Školské odbory budú rokovať s ďalšími odborármi a chcú zvýšenie platov v celej štátnej správe.

Platy učiteľov ďaleko zaostávajú za platmi ďalších vysokoškolsky vzdelaných ľudí. V Bratislavskom kraji je to ešte horšie – učitelia zarobia rovnako, ako je priemerná mzda, a dostanú iba tri štvrtiny platu vysokoškolsky vzdelaného človeka. Učiteľky v škôlkach zarábajú dokonca iba o niečo viac, ako je polovica platu, ktorý v priemere dostanú vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci.

Výsledkom je, že platy učiteľov najmä na západnom Slovensku nie sú konkurencieschopné a do školstva sa nehrnú šikovní ľudia. Podľa portálu Profesia sa hľadá viac ako 1600 voľných učiteľských pozícií. Ministerstvo školstva odhaduje, že v roku 2025 môže chýbať viac ako 8-tisíc učiteľov.

Foto N – Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Veľké protesty učiteľov sa naposledy odohrali v roku 2015, a to počas vlády Roberta Fica a pod ministrom školstva Jurajom Draxlerom (Smer). Učitelia vtedy vystihli správny moment pred parlamentnými voľbami a platy učiteľov sa stali jednou z hlavných predvolebných tém. Po voľbách nastúpil na post ministra školstva Peter Plavčan (SNS), ktorý nenaplnil očakávania učiteľov. Od septembra 2016 preto začali ostrý štrajk.

Učitelia žiadali skokové navýšenie platov, a to o 25 percent, ďalších 10 percent žiadali každý rok. Namiesto toho dostali iba šesťpercentné zvýšenie. Ďalšie zvyšovanie urobila v rokoch 2019 a 2020 druhá vláda Smeru pod Martinou Lubyovou (SNS) ako ministerkou školstva.

Odborári upozornili, že Matovičova vláda je jedna z mála, ktorá platy učiteľov nezvyšovala. Nulu dostali učitelia už iba za vlády Ivety Radičovej – v roku 2011 a 2012 sa platy nezvyšovali. Ministerstvo školstva vtedy riadil Eugen Jurzyca (SDKÚ).

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].