Máme opäť tri bezpečnostné problémy: Rusko, Rusko a Rusko, vraví fínsky politológ

Profesor v oblasti medzinárodných vzťahov Teivo Teivainen z Helsinskej univerzity je vo Fínsku známou tvárou, ktorá sa obzvlášť v poslednej dobe často objavuje na televíznych obrazovkách, kde komentuje súčasné svetové dianie. Fíni sa Ruska obávajú, ale nepanikária, približuje v rozhovore pre Deník N.

V rozhovore sa okrem iného pýtame: 

• ako sa vo fínskej mentalite prejavuje susedstvo s najväčšou krajinou sveta, ktorá tento rok rozpútala ďalšiu vojnu na Ukrajine;
• či sa zmenil vzťah Fínov k Rusom;
• aký dopad na Fínsko malo prerušenie dodávok ruského plynu;
• či by Fíni boli ochotní brániť svoju krajinu rovnako odhodlane ako Ukrajinci.

Ako sa Fínsko zmenilo za posledné tri mesiace od začiatku nového ruského útoku na Ukrajinu? 

Nevidel som dosť komparatívnych štúdií, ale Fínsko je pravdepodobne jednou z krajín, ktoré sa po 24. februári 2022 zmenili najviac. Zmenili sa dve spolu súvisiace veci: vnímanie Ruska ako hrozby a podpora členstva v NATO.

Ani nie tak pre širokú verejnosť, ale pre vrcholných politikov tu dlhodobo existovala takzvaná „možnosť NATO“. Tá spočívala v tom, že síce neplánujeme stať sa členom Aliancie, ľudia to nepodporujú, verejná mienka je proti a možno to ani nie je rozumné…, ale chceme mať tú možnosť vstúpiť pre prípad situácie, keď to bude nutné. A množným číslom mám na mysli politické vedenie štátu.

Keď koncom vlaňajšieho roku začali ruskí lídri vyhlasovať, že NATO by sa nemalo ďalej rozširovať, explicitne tým tiež povedali, že krajina ako Fínsko by sa členom Aliancie stať nemala. Vnímali sme to tak, že Rusko žiada, aby suverenita Fínska nebola rešpektovaná. Tam sa začala zmena prístupu k Rusku a členstvu v NATO.

A potom už to šlo veľmi rýchlo. Skôr činila verejná podpora členstva asi 20 percent, po invázii postupne 45 a 55 percent a teraz je na úrovni 75 percent.

Videli sme to aj v parlamente, kde väčšina bola predtým jasne proti. A konečné hlasovanie malo výsledok 188 za a osem proti, teda asi 96 percent prítomných zákonodarcov bolo za. Niekedy sa hlasovanie, ktoré sa skončí pomerom 62:38, považuje za drvivé víťazstvo. Toto rozhodnutie je však tak blízko konsenzu, ako sa len dá dostať. A hlasy proti zároveň ukazujú, že nejde o diktatúru, kde sa musí hlasovať jednomyseľne.

Obávajú sa Fíni Ruska? 

Áno. Je fér povedať áno, pretože to tak vždy bolo a dnes je to ešte viac. Existujú prieskumy verejnej mienky o tom, čo Fíni považujú za hrozby, a ich výsledky sa tiež dramaticky zmenili. Pokiaľ ma pamäť neklame, vlani Rusko za hrozbu považovali