Angela Merkel vstúpi do histórie ako Neville Chamberlain našej doby
Bývalú nemeckú kancelárku si budeme, podobne ako britského premiéra z 30. rokov, pamätať aj preto, že ustupovala agresívnemu tyranovi.
Autor je komentátor Bloomberg Opinion
Tak sa šesť mesiacov po odchode z úradu nemeckej kancelárky objavila znova. Uvoľnená, ale zamyslená po dlhých prechádzkach po brehoch rozbúreného Baltského mora a počúvaní Macbetha z audioknihy Angela Merkel mala na srdci veľa vecí, ktoré chcela vysvetliť ďalším generáciám. Neprišla sa však ospravedlňovať ani nehovorila o svojej vine.
Vedela to dávno
Merkel sa zamyslela nad desaťročiami interakcií s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a povedala, že vždy vedela, že iba obchod a dialóg z neho neurobia dobrého suseda. Čo však malo Nemecko urobiť? Ignorovať najväčšiu krajinu na kontinente?
Čoskoro vraj pochopila, že Putin „nenávidí“ demokraciu a chce „zničiť“ Európsku úniu, ktorú považuje za vstupnú drogu, čo do NATO dovedie bývalé sovietske republiky, ako je Ukrajina, ktorú Putin považuje za súčasť Ruska – a preto aj súčasť vlastnej sféry vplyvu.
Bývalá politička pripustila, že kompromis NATO z roku 2008 mal od ideálu ďaleko. Zablokovala začiatok dlhého procesu začlenenia Ukrajiny a Gruzínska, pretože bola presvedčená, že takýto krok by vyvolal presne ten typ vojny, aký teraz vedie Putin. Pripomenula, že Ukrajina ešte nebola krajinou hrdinov, ktorou sa teraz stala, ale skorumpovaným štátom riadeným oligarchami, ktorý by mnohí spojenci v NATO neboli pripravení brániť.
Kompromis, ktorý pomohla vyrokovať, spočíval vo vyhlásení, že Ukrajina a Gruzínsko by raz mohli vstúpiť do NATO, avšak nie teraz. Ukrajina bola sklamaná, no Putina to napriek výsledku nahnevalo.
Exkancelárka poprela, že jej reakcia, keď Putin v roku 2014 anektoval Krym, bola príliš mäkká. Napokon, Rusko vyhodili zo skupiny G8, čím sa zvyšní členovia vrátili k formátu G7. A pomohla udržať jednotnú EÚ pri prvých i obnovených sankciách proti Rusku. Horšie by podľa nej bolo, keby niektoré krajiny postupovali samy s tvrdšími opatreniami, čo by nakoniec rozdelilo Európu a Západ ako taký. Je to vec, o ktorú sa Putin ustavične snaží.
A nemecká armáda? Krajina začala znižovať svoje výdavky na obranu ešte pred jej nástupom do úradu, no veľká časť demilitarizácie, ktorú nemeckí spojenci dlho kritizovali, sa odohrala za jej vlády. Napriek tomu, oponovala, bola jej strana jediná, ktorá mala v programe cieľ NATO, teda dávať na obranu dve percentá hrubého domáceho produktu. Okrem toho v posledných rokoch sa vojenské výdavky predsa zvyšovali. No s koaličnými partnermi a vtedajšími náladami verejnosti nebolo možné urobiť viac.
