Ruská cesta k predmodernite
Putinova mytológia založená na viere, nezvyčajný symbiotický vzťah s patriarchom Kirillom, prekrúcanie histórie a popieranie faktov podčiarkujú rozsah ruského stiahnutia sa zo súčasnej Európy.
Autor je ekonóm, člen britskej Snemovne lordov
Ruský spisovateľ Pjotr Čaadajev o svojej krajine povedal, že „nikdy sme nenapredovali spolu s inými národmi, nie sme príbuzní so žiadnou z veľkých ľudských rodín, nepatríme ani na Západ ani na Východ a nemáme tradície ani jedného z nich… Žijúci tu mimo časov sme neboli ovplyvnení univerzálnou výchovou ľudstva.“
To bolo v roku 1829, no „hádanka zahalená do tajomstva vo vnútri záhady“, ako Rusko o viac ako storočie neskôr opísal Winston Churchill, nemá dnes o nič bližšie k vyriešeniu. Filozof John Gray nedávno napísal, že ruský prezident Vladimir Putin „je tvárou sveta, ktorému súčasná západná myseľ nerozumie. V tomto svete zostáva vojna trvalou súčasťou ľudskej skúsenosti; smrtiace boje o územie a zdroje môžu vypuknúť kedykoľvek a ľudské bytosti tu zabíjajú a umierajú pre mystické vízie.“ To je dôvod, prečo sú západní komentátori a liberálni Rusi zmätení Putinovou takzvanou „špeciálnou vojenskou operáciou“ na Ukrajine.
Tri zložky modernizácie
Vysvetlenia Putinových činov založené na jeho osobnosti sú najjednoduchšie – a aj najpovrchnejšie. Putin sa nespráva ani ako skúsený šachista, ktorý počíta s každým ťahom, ani ako vládca ovládaný mocou a steroidmi.
Putin má skôr skreslený či minimálne jednostranný pohľad na ruskú históriu a na to, čo predstavuje zvláštne vlastnosti Ruska. To však nevysvetľuje širokú ľudovú a intelektuálnu podporu v Rusku pre jeho ospravedlňovanie konfliktu na Ukrajine. Všetci sme do istej miery zajatcami našich národných mýtov. Ide len o to, že ruská mytológia sa vymyká „univerzálnej výchove ľudstva“.
Očakávame, že sa Rusko bude správať viac-menej ako moderný či dokonca postmoderný európsky národný štát, no zabúdame, že mu unikli tri kľúčové zložky európskej modernizácie. Po prvé,
