Kľúče od púštneho kráľovstva

Bidenova administratíva chcela zaobchádzať so Saudskou Arábiou ako s vyvrheľom, no vysoké ceny ropy spôsobili, že sa vracia k realizmu.
Autor je predsedom americkej Rady pre zahraničnú politiku
Zahraničnú politiku oživuje niekoľko opakujúcich sa debát. K najzákladnejším patrí, koľko zahraničnej politiky mať, respektíve ako nájsť správnu rovnováhu medzi riešením domácich a zahraničných problémov. V extrémnej forme ide o diskusie medzi izolacionizmom a internacionalizmom. Potom sú tu debaty o nástrojoch (diplomacia verzus sankcie alebo vojenská sila) a prostriedkoch (unilateralizmus verzus multilateralizmus). V niektorých krajinách prebiehajú aj diskusie o tom, kto by mal zahraničnú politiku robiť a vykonávať. Napríklad v Spojených štátoch sa vedie diskusia o úlohách a právomociach kongresu a právomociach prezidenta a jeho administratívy.
Pokiaľ ide o demokraciu, prebieha aj diskusia o cieľoch. Do akej miery by sa mala zahraničná politika snažiť o formovanie vnútorných charakteristík iných krajín, napríklad podporou šírenia demokracie a ľudských práv namiesto toho, aby sa zameriavala na ovplyvňovanie vonkajšieho správania iných krajín v snahe presadzovať tvrdé záujmy, akými sú bezpečnosť a obchod? To je spor medzi idealizmom a realizmom, čo je jedna z večných debát amerických lídrov a politikov.
Je to vyvrheľ
Zoberme si prípad Saudskej Arábie. Vzťahy medzi ňou a USA boli trištvrte storočia väčšinou kooperatívne, predovšetkým v záležitostiach súvisiacich s ropou. Výmenou za to, že Saudskoarabi ťažili obrovské množstvá (čím sa znížil tlak na ceny), USA poskytovali Saudskoarabom sofistikované zbrane a spravodajské informácie potrebné na ich bezpečnosť.
Obe krajiny spolupracovali aj proti Sovietskemu zväzu počas studenej vojny, najmä v Afganistane. Takéto spoločné záujmy väčšinou vyvažujú pretrvávajúce rozdiely súvisiace so zlým výsledkom saudskoarabskej vlády v oblasti ľudských práv a nepriateľstvom kráľovstva voči Izraelu.
Administratíva prezidenta Joea Bidena nastúpila do úradu pred rokom a pol odhodlaná pozmeniť tento vzorec a zaobchádzať so Saudskou Arábiou ako s „vyvrheľom“. USA dospeli k záveru, že korunný princ Mohammed bin Salman (všeobecne známy ako MBS), de facto vládca krajiny a následník trónu, nariadil v roku 2018 v Istanbule vraždu Džamála Chášukdžího, prominentného novinára a saudskoarabského disidenta, ktorý žil trvalo v Spojených štátoch.
Administratíva bola aj hlboko proti účasti Saudskej Arábie v občianskej vojne v Jemene, v konflikte, ktorý spôsobil obrovské ľudské utrpenie. Vďaka nízkym cenám ropy a bohatým zásobám (v nemalej miere v dôsledku značne rozšírenej americkej produkcii) bol Biden odhodlaný zredukovať americkú prítomnosť na Blízkom východe a zamerať sa na Áziu, a tak sa zdalo, že prvýkrát od rozvinutia americko-saudských vzťahov v 40. rokoch 20. storočia majú pred ekonomickými a bezpečnostnými záujmami prednosť hodnoty.
Nie je to až také zlé
Teraz však Bidenova administratíva údajne zvažuje zmenu kurzu,