Denník N

Expert z Harvardu: Smerujeme k bipolárnemu svetu, v ktorom bude Rusko podriadené Číne

Archívna fotografia z apríla 2021. Foto - TASR/AP
Archívna fotografia z apríla 2021. Foto – TASR/AP

Rozdelia si USA a Rusko po vojne Európu? Nie je to nemožné, vojny produkujú aj dôsledky, ktoré nepredpokladáme, hovorí Richard Parker.

Vojny majú nepredvídateľné vlastnosti vytvárania vlastných cieľov a dôsledkov. Hoci nevieme, ako bude svet vyzerať o päť rokov, je možné, že sa vrátime do bipolárneho stavu dvoch blokov. Na jednej strane bude Západ a na druhej Rusko a Čína.

Tentoraz však ten druhý blok bude viesť Čína a Rusko bude podriadeným partnerom, povedal v rozhovore pre Denník N expert na verejnú politiku, lektor na Harvard Kennedy School of Government a analytik Shorensteinovho centra pre médiá, politiku a verejnú správu Richard Parker.

Rusko chce byť podľa neho rovnocenné s USA, no nevieme, čo pre nich rovnocennosť vlastne znamená. „To je skutočná výzva na najbližších 50 rokov,“ povedal Parker.

Richard Parker, expert na verejnú politiku, lektor na Harvard Kennedy School of Government a analytik Shorensteinovho centra pre médiá, politiku a verejnú správu. Foto – archív RP

S Richardom Parkerom sa rozprávame o:

  • tom, ako USA vnímali Rusko po páde Sovietskeho zväzu a či urazili Putina tým, že krajinu nepovažovali za dôležitú;
  • statuse USA ako superveľmoci a vplyve výnimočnosti na zahraničnú politiku;
  • pomoci pre Ukrajinu a signáloch, ktoré Biden vysiela svetu;
  • možnostiach, ako vojna dopadne, čo z toho budú mať USA a kde sa ocitne Európa, ak sa vrátime do bipolárneho sveta dvoch blokov.

Ako USA vnímali Rusko od pádu Sovietskeho zväzu až do rozpútania vojny na Ukrajine? Ako hrozbu? Ako niekoho nedôležitého? Hovorí sa aj o tom, že Putin sa cíti urazený, lebo podľa neho USA ponižovali Rusko a nepovažovali ho za rovnocenného partnera. Bolo to tak?

Pád Sovietskeho zväzu dosť znížil dôležitosť Ruska v očiach USA. Pocit ohrozenia jadrovou vojnou sa úplne stratil. V 90. rokoch sa objavilo také neokonzervatívne hodnotenie, že sme boli jedinou svetovou superveľmocou a nikto sa nám nevyrovnal. Prišiel Irak, Afganistan, 11. september. Hovorili sme o teroristoch ako o dôležitom hráčovi a Rusko zostalo kdesi v pozadí. V začiatkoch Obamovej vlády už ako potenciálna superveľmoc rástla Čína a pre Rusko opäť nezostalo miesto. Vtedy sa hovorilo o presune európskej a atlantickej pozornosti na ázijskú a pacifickú.

Nevnímali USA žiadne varovania smerom z Ruska?

Mnohí ľudia z Clintonovej vlády, ktorých poznám, tvrdili, že ich absolútne prekvapilo, že sa po opitom Jeľcinovi objavil niekto ako Putin, následkom čoho máme v Kremli ultranacionalistu. Varovaniami boli Čečensko a Gruzínsko, ale USA si stále mysleli, že môžu posúvať hranice NATO smerom na východ. Bolo atraktívne dostať východoeurópske krajiny na orbitu Západu a tváriť sa, že Rusko s tým nič nenarobí.

Rusko sa s tým pokúsilo niečo urobiť a v dôsledku toho sa NATO ešte viac rozširuje.

To, že Švédsko a Fínsko vstupujú do NATO, je neplánovaný dôsledok, ktorý nebol v Putinovom ani americkom pláne. A v podstate to ani nie je žiadny zisk pre Západ, skôr je to symbolická facka pre Putina.

Odkedy sa termín superveľmoc zaviedol, USA sú jedinou krajinou, ktorá o tento status nikdy neprišla. Zmenilo to nejako americkú zahraničnú politiku? Vznikol akýsi pocit výnimočnosti?

Myšlienku jedinej superveľmoci ultrakonzervatívci spochybnili hneď na začiatku. Demokrati neradi hovorili, že USA sú jedinou superveľmocou, lebo to považovali za nebezpečný spôsob vyjadrovania sa. V 90. rokoch sa republikáni aj demokrati veľmi zaujímali o rozširovanie amerických investícií a strategickej spolupráce s Čínou a hovoriť o USA ako o jedinej superveľmoci by mohlo túto spoluprácu naštrbiť. Teraz to však s Čínou bude úplne iný tanec. Už sa to aj začalo, zaviedli sme obchodné sankcie a vyslali sme signál, že neakceptujeme výstavbu vojenských základní na ostrovoch v Juhočínskom mori. Tlačíme jeden na druhého spôsobom, akým to robia superveľmoci.

Prečo USA neintervenovali už po okupácii Donbasu alebo anexii Krymu?

Tie konflikty nemali šancu prerásť do jadrovej vojny. Rusko vtedy dokázalo svoju silu a schopnosť dosiahnuť ciele bez jadrových zbraní. Teraz je situácia iná. Západ si stále myslí, že Putin s jadrovými zbraňami

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Joe Biden

Rozhovory

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie