Denník N

Kandidát na šéfa telerozhlasu Golian: Je chyba, že ceny nezbierajú novinári z RTVS, ale tí, čo odtiaľ odišli

Ivan Golian. Foto N - Vladimír Šimíček
Ivan Golian. Foto N – Vladimír Šimíček

Nezháňam si hlasy poslancov, aj keď zdravý rozum velí, že by som mal, hovorí kandidát na riaditeľa RTVS Ivan Golian.

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Ivan Golian (58) študoval na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, väčšinu kariéry pôsobil v manažmente Orangeu prevažne ako technický riaditeľ. Dnes je konzultant, do mája 2022 bol poradcom premiéra Hegera pre digitalizáciu. V rozhovore hovorí:

  • aký má vzťah s premiérom Hegerom a či ho podporil v kandidatúre,
  • či nie je nevýhodou, že doteraz nepôsobil v mediálnom prostredí,
  • v čom je rozdiel medzi novinármi RTVS a Václavom Moravcom,
  • o koľko by zvýšil koncesionárske poplatky,
  • ale aj prečo by zvažoval stop pre RTVS Šport.

Okrem iných aktivít – prednášok či učenia – pôsobíte ako poradca predsedu vlády pre digitalizáciu. Ako ste sa k premiérovi Hegerovi dostali?

Premiér potreboval riešiť vzťahy s nadnárodnými spoločnosťami, ktoré reprezentujú novú ekonomiku. Google, Microsoft, Facebook, Apple a tak ďalej. Dostal odporúčanie na mňa, že som vzhľadom na moju takmer 25-ročnú skúsenosť s takýmito spoločnosťami v kontakte. Poprosil ma, či by som nebol schopný riadiť rokovania s cieľom harmonizácie strategických plánov.

Predtým ste sa však osobne nepoznali.

Nie, a chcel by som opraviť aj jednu vec, nie som poradcom premiéra, bol som.

Kedy ste skončili? Na webe úradu vlády to ešte nestihli aktualizovať.

Vo Wikipédii to už zmenené je. Skončil som 24 hodín po tom, ako som sa rozhodol, že pôjdem kandidovať na riaditeľa RTVS.

Video: Kandidát na šéfa RTVS Golian: Novinári by mali byť autority
(autori: Martina Koník, Dušan Mikušovič)

Takže dôvodom bola kandidatúra na riaditeľa RTVS?

Áno, i keď to nie je povinné zo zákona. Ale považoval som to za morálne čistejšie.

Vnímali ste, že to môže vzbudzovať otázniky? Ak by som si urobil „skúšku Ficom“ a pred piatimi rokmi by kandidoval jeho poradca, možno bývalý poradca za riaditeľa RTVS, minimálne by sme tomu venovali väčšiu pozornosť.

Rozhodne, máte na to plné právo. Čudoval by som sa ako čitateľ, keby ste sa tomu nevenovali.

S premiérom ste sa o vašej kandidatúre na riaditeľa RTVS nebavili? Odtiaľto vietor nefúka?

Informoval som ho v prestávke medzi odbornými poradami, keďže náš vzťah bol čisto odborný. Oznámil som mu, že zvažujem takúto možnosť. Nepýtal som sa ho ani na podporu, ani na jeho názor. Odkedy som sa pre kandidatúru rozhodol, premiéra som nevidel.

Rozprávame sa spolu po verejnom vypočutí, keď už voľba záleží len na poslancoch. V podstate ide o politiku a schopnosť zohnať hlasy. Ako si ich zháňate?

Nezháňam si hlasy.

Nie úplne verím kandidátom, keď toto hovoria.

Ani sa nečudujem. Zdravý rozum asi velí, že tak by to malo byť. No ja nie som kandidátom na plný úväzok, robím popritom aj iné veci. Žiadneho politika ani politickú stranu som nežiadal o podporu. Ani po vypočutí som sa nestretol so žiadnym politikom.

No podobne ako niektorí kandidáti ste sa boli pred niekoľkými týždňami predstaviť časti poslancov z klubu OĽaNO, však?

Áno. V tom čase som ešte nebol rozhodnutý, či do voľby vôbec pôjdem, alebo nepôjdem. Bolo to ešte dávnejšie. Čakal som na viac informácií aj odpoveď na jedinú otázku, ktorú som mal pripravenú na klub. Či si vedia predstaviť, že by verejnoprávnu inštitúciu, ako je RTVS, mohol viesť človek s dostatočnými manažérskymi skúsenosťami, ale nie z mediálneho prostredia. Dostal som odpoveď, že by im to a priori neprekážalo.

Je to trochu leitmotív vašej kandidatúry. Aj na verejnom vypočutí ste vraveli, že RTVS, ktorá má 1500 zamestnancov, nepotrebuje ďalšieho odborníka na médiá, ale skôr manažéra schopného viesť veľkú inštitúciu. Podobnú myšlienku opakujete aj v rozhovoroch. Nie je to až príliš odvážna stratégia, uchádzať sa o vedenie média s tézou, že nie ste odborník na médiá?

Je, ale je to pravda. Tá inštitúcia nepotrebuje 1501. odborníka na médiá. Vo vývoji, v akom RTVS je, potrebuje skôr manažérske rozhodnutia než rozhodnutia, veľmi to teraz preženiem, čo sa bude vysielať v stredu večer pred správami alebo, naopak, v sobotu ráno. Zovšeobecňujem, no myslím, že teraz je tu diskusia o strategickej budúcnosti.

To je, priznám sa, veľmi vágny pojem. Neviem, čo si mám pod tým predstaviť. Čo má byť vašou úlohou, ak je na konci dňa produktom RTVS vysielanie, program a spravodajstvo? Lebo to zaujíma diváka. Aj u nás v denníku čitateľa nezaujíma, či sú interné procesy také, že som mal na článok jeden a pol hodiny či jeden a pol dňa, ale či je ten článok dobrý.

Budem oponovať. Na Slovensku existujú tlačené médiá, ktoré sme pred pár rokmi poznali len zo šušťania novinového papiera v poštových schránkach. Dnes vyzerajú úplne inak. Robia podcasty, diskusie, newslettre a ďalších 20 produktov. Aby prežili, museli reflektovať očakávania a návyky svojich čitateľov a už vlastne aj divákov. Idú tam, kde dostanú informácie rýchlo a kvalitne. To je strategická budúcnosť, o ktorej hovorím. RTVS sa tomu neprispôsobuje.

V akom zmysle?

Tak ako čitatelia a diváci printového média hľadajú kvalitu a rýchlosť v čase a forme, v akých potrebujú, to isté hľadajú aj poslucháči a diváci verejnoprávneho média. Ale nenájdu to tam. Preto odchádzajú od RTVS preč. No RTVS si nemôže dovoliť strácať divákov a poslucháčov.

Ivan Golian. Foto N – Vladimír Šimíček

Čo má byť teda vašou úlohou či cieľom?

Mojich cieľov je viac, mám stanovené štyri. No v tomto konkrétnom chcem začať transformačný proces RTVS, tak ako sa začal v printových médiách pred desiatimi rokmi, aby poslucháči a diváci neodchádzali hľadať včasné informácie či ich deriváty od RTVS preč.

Jasné. Ale to predsa závisí od produktov, teda programov RTVS, bez ohľadu, na akej platforme ich bude vysielať. Či to bude televízia, rozhlas, podcast alebo stream.

Na najnižšej úrovni určite áno, tam však nemôžeme zostať. Nehovorím o veciach z Marsu, Česká televízia napríklad už spustila vytváranie multimediálnych portálov. Cieľom je z jedného obsahu vytvoriť niekoľko artefaktov a derivátov, aby RTVS od seba neodháňala divákov a poslucháčov.

No znovu sa vraciam k tomu, že vo finále to bude stále len o kvalite obsahu.

Áno, ale o tom vo svojich cieľoch hovorím takisto. Kvalita bola konkrétne tretí bod. Riaditeľ RTVS musí poznať metodiky definovania strategických plánov, čo ja poznám, za posledných 20 rokov som bol toho niekoľkokrát účastný. A potom musí mať, samozrejme, aj najbližších spolupracovníkov, ktorí mu budú vedieť povedať – toto je najlepší program, ktorým zabezpečíme to a to. Presne tie isté otázky, aké dávate vy, budem najbližším spolupracovníkom dávať ja.

Ešte jeden váš výrok v súvislosti s príchodom z externého prostredia: „Mojou výhodou je napríklad to, že ako človek z externého prostredia nie som naviazaný na žiadne kamarátske a spolupracovnícke interné vzťahy. Teda ani na ekosystém partnerov a už vôbec nie na dodávateľov.“ Najprv takto: ktorí z vašich súperov sú naviazaní na kamarátske a spolupracovnícke interné vzťahy do tej miery, že by ich to z voľby diskvalifikovalo?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Médiá

Rozhovory

V redakcii

Voľba riaditeľa RTVS

Slovensko

Teraz najčítanejšie