Denník N

Nebaví ho kresliť, oveľa radšej rýpe. Fotky sme nachvíľu nahradili linorytmi (+galéria)

Palo Čejka (1973). Umelec, grafický dizajnér, spevák kapely Kamoško a Kokosko, DJ Reverend, slam-poetrista, učiteľ. Vyštudoval grafický dizajn a fotografiu, venuje sa grafike, najmä linorytu, ktorý využíva vo voľnej tvorbe aj pri ilustráciách. Pracuje s rydlom, vŕtačkou aj motorovou pílou. Grafiky tlačí ručne, zväčša po štyroch kusoch.
Palo Čejka (1973). Umelec, grafický dizajnér, spevák kapely Kamoško a Kokosko, DJ Reverend, slam-poetrista, učiteľ. Vyštudoval grafický dizajn a fotografiu, venuje sa grafike, najmä linorytu, ktorý využíva vo voľnej tvorbe aj pri ilustráciách. Pracuje s rydlom, vŕtačkou aj motorovou pílou. Grafiky tlačí ručne, zväčša po štyroch kusoch.

Pondelkové noviny ilustroval Palo Čejka – grafik, pankáč, príležitostný slam-poetrista, spevák kapely Kamoško & Kokosko, milovník záhrad a bratislavský samorast.

Stále niečo robí, ale keď ho človek stretne, až pričasto má pocit, že vlastne nerobí vôbec nič. A čosi na tom zrejme bude, lebo aj jeho mama sa mu vraj v telefóne dodnes ohlasuje otázkou, či ho náhodou nezobudila. „A pritom to neplatí už minimálne dvadsať rokov,“ bráni sa Palo Čejka, ktorého by sa dalo iba ťažko charakterizovať jedným slovom.

Nikdy nebol dobrým žiakom, ale odjakživa sa tešil na vysokú. Chlapík menom „Fúzo“ mu totiž ešte ako malému povedal, že na všetky ostatné školy môže kašľať, iba na vysokej záleží. Ale nie preto, že by sa tam niečo naučil, ale preto, že tam sa stretávajú kamaráti na celý život. Tí jeho dostali od svojho profesora Ľubomíra Longauera aj meno: Machríci. A možno to sa na Pala Čejku hodí najlepšie – machrík, človek, ktorý robí, čo ho baví, a keď ho nič nebaví, nerobí nič.

Cez víkend mal však práce nad hlavu. Dostal od nás väčšinu článkov dnešných novín a ku každému z nich urobil novú grafiku. „Páčil sa mi ten nápad. Je to vlastne klasika. Veď kedysi boli noviny ilustrované práve grafikami. Slávny mexický rytec Posada sedel celý deň vo výklade a rýpal drevené štočky, ktorými potom ilustrovali noviny,“ hovorí Čejka.

scan0002scan0011

Robí si obrázky

Rytie do dreva alebo do linolea ho baví. Baví ho už od siedmich rokov, ale nepredbiehajme. Z úvodu by sa mohlo zdať, že Palo Čejka je tak trochu flákač. A to neplatí. Jedine, ak by bol taký ten typ mestského flaneura, ale ani to nie je presné. „Freikumštíř“ – vyrukuje s exotickým slovom Juraj Horváth, Čejkov dlhoročný kamarát, s ktorým ho spája najmä láska ku grafike.

„Palo nie je typický grafický dizajnér, ktorý dnes svoje remeslo a seba považuje za stred sveta a berie sa smrteľne vážne. On je človek, ktorý pozná hodnotu času a vie s ním narábať. Keď ho chce preflákať, urobí to, keď chce čosi ako nedeľný umelec vytvoriť, neváha. A v tom sa odzrkadľuje aj jeho pankáčstvo – nikomu nemusí skladať účty, ani galeristom, ani klientom.“

scan0012scan0004

„Robím si obrázky,“ pomenúva to ešte jednoduchšie Palo Čejka. „Mám nápad a zdá sa mi, že by si zaslúžil obrázok. Zvykol som si na to, robím to takto väčšinu svojho života. Patrí to ku mne a takto to budem pravdepodobne robiť ďalej,“ dodáva.

Na svoj úplne prvý obrázok si pamätá celkom presne.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie