Denník N

Ktorý z nových albumov Iron Maiden, Duran Duran a Slayer je najlepší?

Ilustrácia: Palo Čejka
Ilustrácia: Palo Čejka

Pozreli sme sa na novinky troch skupín, ktoré hrajú rôznu hudbu, no majú prekvapivo veľa spoločného.

Retro vládne svetu. Ak je reč o populárnej hudbe, toto tvrdenie platí už niekoľko rokov. Na tejto vlne sa vezú nielen mladí interpreti, ale aj ich hudobné vzory, ktoré sa často po istom čase v úzadí tešia vysokému záujmu.

Počas jedného týždňa vydali albumy tri veľké mená – Iron Maiden, Duran Duran a Slayer. Aj keď sa táto kombinácia v jednom článku môže zdať zvláštna, všetky tri kapely majú čosi spoločné. Kým v 80. rokoch ich sláva takmer neustále stúpala, 90. rokoch prišiel skôr či neskôr útlm, personálne zmeny a niekedy aj snaha prispôsobiť sa novým trendom.

Všetkým trom kapelám sa ale opäť začalo dariť v približne rovnakom čase po tom, čo sa vrátili do najznámejších zostáv a k tomu, čím sa preslávili.

Najlepšie im to ide bez komerčných ambícií

Kapely hrajúce synthpop alebo new wave a ich výstredné účesy či šminky nemali na sklonku minulého storočia miesto. Aj keď sa takí Depeche Mode dokázali udržať v podstate po celú kariéru na vrchole, aj oni sa vtedy museli aspoň čiastočne prispôsobiť gitarovému zvuku 90. rokov.

Mnohé skupiny ako napríklad A-Ha alebo alternatívnejšie zoskupenie Devo si dali v tomto období úplnú pauzu. V poslednom čase sa ale o mnohé z nich ľudia opäť zaujímajú a dnes znova vidno ich mená na festivalových plagátoch napísané veľkými písmenami.

Duran Duran dosiahli vrchol medzi rokmi 1981 až 1983, keď vydali tri úspešné albumy. K hitom ako Rio, Reflex alebo Hungry Like A Wolf natočili videoklipy a stali sa jednou z tvári vtedy začínajúcej hudobnej televízie MTV.

V často kontroverzných klipoch vystupovali sporo odeté modelky a členovia skupiny by sa dali považovať za jeden z prvých „boy bandov“ hudobnej histórie (no na rozdiel od iných si však piesne písali sami). Tie mali základ v post-punkom ovplyvnenej novej vlne, no spevavé refrény sprevádzali namiesto gitár najmä výrazné synthpopové klávesy. Vtedy sa tejto subkultúre vravelo aj noví romantici.

Po úspešnom štarte kapela už vydávala albumy kolísavej kvality, no až do polovice 90. rokov sa im darilo na každý z nich nahrať aspoň jednu-dve chytľavé skladby, ktoré sa umiestnili v hitparádach.

Po pomerne zle prijatom albume Pop Thrash (2000) sa Duran Duran vrátili v pôvodnej zostave so všetkými tromi bratmi Taylorovcami, nahrali album Astronaut a so skladbami (Reach Up For The) Sunrise a What Happens Tomorrow opäť bodovali.

Aktuálny album Paper Gods si berie to, čo najlepšie fungovalo na predchádzajúcich dvoch nahrávkach Red Carpat Massacre (2007) a All You Need Is Now (2010), pretože kombinuje tradičný zvuk s modernou tanečnou produkciou.

Paper Gods je hlučný popový album, ktorý sa chce zapáčiť, preto si Duran Duran prizvali producentov, akými sú spoluautor skladby Get Lucky od Daft Punk Nile Rodgers (spolupracovali spolu už v minulosti), autor hitu Uptown Funk Mark Ronson a mladý britský hudobník Mr. Hudson.

Takmer všetky skladby majú hitové ambície, no niekedy sa skupina snaží až príliš. Po tejto stránke najviac vytŕčajú Last Night In The City a Pressure Off

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hudba

Kultúra

Teraz najčítanejšie