Denník N

Architekt Josef Pleskot: Vltavská filharmónia podporí verejný život Prahy, želal by som ju aj Bratislave

Architekt Josef Pleskot. Foto N - Vladimír Šimíček
Architekt Josef Pleskot. Foto N – Vladimír Šimíček

Návrh dánskeho štúdia BIG je vyslovene pražská stavba, tvrdí renomovaný architekt.

Operné budovy v Osle či Kodani, múzeum filmu v Amsterdame, koncertná sála Harpa v Reykjavíku, Labská filharmónia v Hamburgu. Popri týchto architektonicky výrazných stavbách získa nový kultúrny objekt aj Praha. Pri Vltave vyrastie budova filharmónie navrhnutá dánskym štúdiom BIG.

Architekt Josef Pleskot dlhodobo presadzuje potrebu takejto stavby v českom hlavnom meste. Bol takisto členom poroty architektonickej súťaže, ktorá vyberala víťazný projekt.

V rozhovore, ktorý prebehol počas festivalu DAAD, hovorí o prínose budúcej Vltavskej filharmónie pre mesto, o tom, či pri diele renomovaného ateliéru ide o pražskú stavbu a tiež, či mali domáci architekti šancu v medzinárodnej konkurencii.

Architekt spätne hodnotí aj revitalizáciu industriálneho areálu Vítkovíc z dielne jeho ateliéru i to, či Ostrava túto zmenu prijala.

Má názor aj na prístup k monumentálnym stavbám z čias socializmu u nás i na to, či je dobrý nápad prepojiť bratislavský hradný vrch a staré mesto prekrytím rušnej dopravnej tepny.

Víťazný návrh Vltavskej filharmónie. Vizualizácia – BIG

Čo pre vás znamená projekt Vltavskej filharmónie?

Budúca budova filharmónie je pre mňa zosobnením témy architektúry. Práve vo filharmonickej budove je zhmotnená zrejme najviac zo všetkých typologických druhov. Jednak je to tým, že filharmonická hudba a hudobné predstavenia sa vyvinuli do takých rozmerov, že sa už nedajú prevádzkovať v klasických sálach. Akustický a významový rozmer tej hudby je oveľa väčší a potrebuje – ako zvyknem hovoriť – sály tretej generácie.

Okrem toho vidíme, že do miest, kde sa filharmonické budovy postavili, to prinieslo istý stavebný boom. To nie je zanedbateľné. Preto sa už pätnásť rokov usilujem o to, aby v Prahe takáto budova vznikla. Som rád, že aj Ostrava bude mať, dúfam, svoju filharmóniu a takisto Brno. Veľmi by som to želal aj Bratislave. Prajem to, samozrejme, aj Prahe, pretože ešte nevieme, ako to dopadne. Ale už máme za sebou súťaž s veľmi dobrým výsledkom.

Čím vás víťazný návrh oslovil?

Dánske štúdio BIG prináša do Prahy budovu či médium architektúry, ktoré odkazuje na využívanie verejného priestoru pre budúcnosť a budúcu generáciu. Budova sa stáva nositeľkou verejného života. Pod ňou, nad ňou, na jej strechách – všade ju možno obývať. Ponúka veľký príbeh pre spoločenský život. V tomto je tá víťazná architektúra pre Prahu veľmi nádejná, a preto sa na ňu teším. Dúfam, že skultivuje jedno škaredé pražské miesto, že sprístupní rieku Vltavu a to tak, že naše deti a vnúčatá sa z nej budú tešiť. Myslím si, že akékoľvek peniaze, ktoré sa na budovu vynaložia, budú zhodnotené.

Spomenuli ste dlhodobú snahu o takúto budovu. Čo bolo potrebné na to, aby k rozbehu tohto projektu došlo?

Predovšetkým ubehlo tridsať rokov od spoločenskej zmeny, čiže sme občiansky i politicky dozreli alebo stále dozrievame. V bližšej minulosti sa udiali tri rozhodujúce veci. Po prvé prebehlo akési referendum o umiestnení stavby. V Prahe sa pôvodne riešilo možno tridsať možných lokalít. Prijaté bolo miesto pri dopravnom uzle Vltavská, a to s vedomím, že to bude pre mesto veľmi drahé. Nebudú totiž potrebné len prostriedky na budovu, ale na revitalizáciu celého územia.

Prvým víťazstvom bolo, keď sa za primátorky Adrieny Krnáčovej mestskou radou schválilo miesto stavby a už nikdy nebolo spochybnené. Druhá zásadná vec bola, keď v rámci súčasnej politickej reprezentácie vznikla zhoda o realizovateľnosti stavby a pražskí zastupitelia jednomyseľne odhlasovali súťaž. To sa stáva málokedy. Tretia dôležitá vec je, že takisto jednomyseľne zvíťazil návrh štúdia BIG. Čiže aj porota dospela k zhode.

Exteriér a interiér Vltavskej filharmónie. Vizualizácie – Mozses a BIG

Aké sú reakcie verejnosti?

Víťazný návrh je natoľko

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Architektúra a dizajn

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie