Vojna možno vyriešila časť problému, ktorý bránil Ukrajine do EÚ, hovorí britský ekonóm

Keby bola teraz Británia v EÚ, lobovala by so Slovenskom za štatút kandidáta na členstvo pre Ukrajinu. Po brexite a vláde „na seba sústredeného“ Borisa Johnsona môžu mať Briti horšie dlhodobé vyhliadky než Ukrajinci, argumentuje v rozhovore pre Denník N ekonóm z Anglicka Alan Mayhew.

Mayhew pracoval 21 rokov v Európskej komisii a neskôr z pozície profesora na Európskom inštitúte (SEI) na Sussexskej univerzite radil poľskej, litovskej a chorvátskej vláde pred vstupom do EÚ.

Ešte pred pádom železnej opony ho počas návštev priateľov vo východnom Nemecku zvykli sledovať tamojší tajní. Rád vtipkuje, že to v ňom vzbudilo celoživotný záujem o všetko „východoeurópske.“

Pred Oranžovou revolúciou na Ukrajine v roku 2004 s ním konzultoval opozičný líder a neskorší prezident Viktor Juščenko. „Žiaľ, ukázal sa ako slabý prezident, hoci bol veľmi vzdelaný – ešte stále mám knihy ukrajinskej poézie, ktoré mi venoval,“ hovorí.

Paradoxne už vtedy ukrajinskí diplomati dúfali, že okamžite po víťazstve demokratických síl získajú formálny prísľub o budúcnosti v Únii.

Najbližším míľnikom má byť samit lídrov EÚ na budúci piatok. Predzvesť podpory kandidátskeho štatútu prišli oznámiť priamo do Kyjiva lídri veľkej trojky zakladajúcich štátov: Nemecka, Francúzska a Talianska. V piatok odporučila udelenie statusu kandidátskej krajiny pre Ukrajinu aj Európska komisia.

Nečakané pozitíva vojny – teoreticky

„Myslím si, že sú na to naozaj silné dôvody,“ komentuje profesor Mayhew. „Ak dostali prísľub štáty západného Balkánu, nevidím rozumný argument, prečo by nemala rovnakú príležitosť získať aj Ukrajina,“ dopĺňa s tým, že podporu od krajín ako Slovensko považuje za sympatickú a strategickú.

„Pre Ukrajincov by to znamenalo veľmi jasnú cestovnú mapu, postup pre ďalšie vlády. Samozrejme, najprv sa musí skončiť vojna, a aj potom je členstvo Ukrajiny víziou tak o desať až pätnásť rokov.“

Britský ekonóm a znalec integračného procesu hovorí, že už predvojnové hospodárstvo Ukrajiny skrývalo potenciálne míny pre prístupové rokovania, najmä oligarchické štruktúry bez dostatočne otvoreného trhu a rozsiahlu korupciu.

„Takéto podniky a odvetvia však prevažne ovládali ľudia blízki Kremľu, sankcie a vojna ich zmietli, čím sa možno vyriešila časť problému; aj keď je ešte priskoro to hodnotiť.“

„Míny“ na ceste do EÚ

Obrovskou výzvou aj bez vojny by bolo podľa Mayhewa poľnohospodárstvo: pre Úniu by síce mohlo byť „fantastickým prínosom,“ ale v kontexte dotácií pre farmárov a rôznych produkčných kvót aj zdrojom konkurencie a odporu tých, ktorí by sa cítili ohrození.

Podobné ťažkosti sa ukázali počas rokovaní o vstupe Poľska ako najväčšej krajiny s najväčším agrárnym sektorom z bloku pripojeného v roku 2004.

Dnes však rezonujú skôr politické problémy a nezhody s Poľskom a Maďarskom, pripúšťa Mayhew. Kritici rozširovania na ich príklade poukazujú, že do Únie už netreba ďalšie postkomunistické štáty, lebo by tiež mohli neskôr spochybňovať a porušovať základné princípy slobody, demokracie a právneho štátu.

Únava z rozširovania

Rovnaký argument už počul aj jeho kolega na Sussexskej univerzite, profesor politológie a expert na Poľsko Aleks Szczerbiak. Tvrdí však, že to môže byť len zámienka.

„Myslím si, že oveľa silnejšie sú iné faktory – skepticizmus a celková únava z rozširovania, odchýlky Ukrajiny od európskych noriem, pretrvávajúca úzkosť niektorých štátov z toho, že sú v spore s Ruskom. To všetko podľa mňa ovplyvní finálny postoj Únie podstatne viac,“ povedal pre Denník N.

A hoci Szczerbiak očakáva ako prejav solidarity viaceré symbolické gestá, perspektívu plnohodnotného členstva v dohľadnej budúcnosti nevidí ako reálnu.

„Ak by postup Ukrajiny urýchlili, vzbudilo by to nevôľu ostatných kandidátov alebo čakateľov na kandidátsky štatút, najmä na západnom Balkáne. Opäť, netreba zabúdať na proruskú lobby v Únii. Hoci je teraz ticho, určite spraví všetko, aby ten proces spomalila.“

Fanúšik z periférie

Iróniou osudu už Ukrajinu nemôže podporiť kedysi najsilnejší spojenec euroašpirantov, Británia. Obaja profesori pred Brexitom študentom vysvetľovali, že kým Berlín a Paríž dlhodobo preferujú integráciu „do hĺbky,“ Londýn, naopak, „do šírky“ – viac členov, menej prispôsobovania domácich pravidiel normám z Bruselu.

„Určite by aj dnes Británia patrila do skupiny štátov, ktoré by na samite podporili kandidatúru Ukrajiny. Otázkou však je, či by práve spojenectvo Londýna ostatní nepovažovali za podozrivé a či by ich to neodradilo,“ smeje sa profesor Szczerbiak.

Na Inštitút v Brightone chodievali zamestnanci verejnej správy z Chorvátska, Rumunska, ale aj Turecka, počúvali o fungovaní euroinštitúcií a pripravovali sa na kontakt s bruselskými úradníkmi.

Do roku 2003 prideľovala britská vláda štipendium na tamojšie štúdium aj Slovákom, potom bolo do programu zaradené Albánsko. Tirana na štatút kandidáta do EÚ čakala päť rokov od zaslania prihlášky v roku 2009, pre nesúhlas Bulharska zatiaľ rokovať ani nezačala.

Vojna a Brexit

Dnes je jedným z hlavných výskumných projektov na SEI štúdium Európy „z periférie“ a Alan Mayhew neskrýva frustráciu z takéhoto vývoja.

„Ukrajina je v ťažkej situácii, ale keď sa vojna skončí a svet ju podporí, môže povstať podobne ako Nemecko po páde fašizmu. Môže začať odznova, bez mnohých štrukturálnych problémov, ktoré by ináč musela riešiť cez bolestivé reformy,“ hovorí.

„U nás je to čistá pohroma. Ekonomike hrozí obrovský pokles, ak chcem počuť o nejakej verejnej politike, musím si zapnúť nemeckú televíziu. Cudzincov ubúda, alebo ich chcú dokonca vyhosťovať a premiér Boris Johnson – pokojne ma citujte – je idiot, ktorý rieši iba sám seba a svoje záujmy.“

„Obávam sa, že smerujeme aj k ohrozeniu demokracie. Takže za istých podmienok by na tom Ukrajina mohla byť neskôr dokonca lepšie než Británia po brexite. Ale všetko závisí od výsledku tej absurdnej vojny,“ uzatvára Mayhew.