Denník N

Ako som premýšľal o samovražde a ako sa snažím žiť s depresiou

Ako vyzerá depresia. Foto - autor
Ako vyzerá depresia. Foto – autor

Na ráno, keď som najvážnejšie uvažoval o samovražde, nezabudnem do konca života. Bolo krátko po siedmej ráno, manželka odišla do práce a ja som si sediac v posteli nasypal do ruky niekoľko rôznych tabletiek, ktoré som po pár minútach premýšľania spláchol do záchoda.

Vo vnútri som tušil, že samovraždu nespácham, ale v tých chvíľach som prežíval podobné pocity beznádeje ako ľudia, ktorí si pod vplyvom duševnej choroby vzali život. Cítil som sa ako nefunkčná troska neschopná prežívať emócie, ktorá celé dni len leží v posteli. Pripútala ma na ňu totiž depresia, neviditeľné psychické ochorenie ohrozujúce život.

S depresiou žijem od februára a za ten čas som s ňou prežil veľa smutných, dramatických aj komických chvíľ. Jedna z mojich obľúbených nastala v potravinách, do ktorých som vtedy vošiel v jednom zo svojich najhorších stavov s veľkými úzkosťami.

Bez košíka som v obchode zmätene pobehoval a snažil sa nakúpiť päť základných vecí, pretože aj depresívni ľudia potrebujú niečo zjesť. Keďže však moje kognitívne schopnosti neboli na najvyššej úrovni, nesmierne dlho mi trvalo nájsť to, čo potrebujem, a SBS-kár si moje správanie vyhodnotil ako podozrivé a ledva ma nechal odísť bez privolania polície.

Keď som sa mu snažil vysvetliť, že som v živote nič neukradol a že moje zmätené prejavy sú dôsledkom duševnej choroby, odvetil, že je mu to jedno. Na druhý deň som sa mu prišiel ospravedlniť, pretože presne tak to ľudia s depresiou robia – sú presvedčení, že sú všetkému na vine a sami seba vnímajú ako tých najhorších.

S odstupom niekoľkých týždňov sa však na celú situáciu pozerám trochu inak a práve pre reakcie typu „je mi to jedno“ som sa rozhodol podeliť sa o skúsenosť s depresiou.

O duševných poruchách totiž treba hovoriť, a čím viac sa o nich hovoriť bude, tým viac ľudí môže vyhľadať pomoc. Ja som sa jej od začiatku vôbec nebál a dnes mi je ako-tak dobre, v obchode to zvládam bez dramatických momentov a snažím sa opäť naučiť žiť.

Ako som ochorel 

U každého depresívneho človeka sa myseľ pokazí iným spôsobom. O tom, čo depresiu spustilo u mňa, zrejme viem, ale nechám si to pre seba. Povedať však môžem to, že po konkrétnej udalosti som sa začal cykliť v neopodstatnených obavách a rozhodne mi nepomohla jedna vec:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Zdravie

Teraz najčítanejšie