Denník N

Ako môže recyklácia moču pomôcť zachrániť svet

Ilustrácia – Fedor Pichanič
Ilustrácia – Fedor Pichanič

Život na švédskom ostrove Gotland by mohol slúžiť ako model problémov, ktoré má ľudstvo na celosvetovej úrovni. Je tam veľa ľudí, ktorí produkujú veľa odpadkov. Tie sa vylievajú do mora, kde spôsobujú úhyn rýb, a ostrovanom tak hrozí nedostatok potravy. Nádejou pre ostrovanov je ich moč.

Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

Na univerzite som vyštudoval biochémiu, doktorát mám z imunológie, napriek tomu však existuje niečo, čo ma v ríši vedy fascinuje viac ako štruktúra DNA, jemná práca enzýmov, elegancia bunky, sila protilátok či účinnosť vakcíny.

Je to termodynamika, konkrétne jej druhý zákon.

Podľa Alberta Einsteina sú termodynamické zákony jediné zákony, ktoré s absolútnou istotou nikdy nebudú porušené. Sir Arthur Stanley Eddington nás zasa vystríha, že ak chceme dokázať hypotézu, ktorá sa nebodaj vymyká platnosti druhého termodynamického zákona, vopred sme odsúdení na fiasko.

Druhý termodynamický zákon vraví veľmi jednoduchú vec, a to, že teplo nemôže samovoľne prechádzať z chladnejšieho telesa na teplejšie. Ja mám radšej formuláciu, že entropia narastá. Argumentujem ňou, ak chcem ospravedlniť neporiadok na svojom stole. Entropia je totiž veličinou neusporiadanosti. Inými slovami, podľa druhého termodynamického zákona je úplne v poriadku, ak okolo vás narastá neporiadok.

Život na Zemi

Môžete namietať, že už len samotný vznik života vo vesmíre je porušením druhého termodynamického zákona. Veď základné biomolekuly ako RNA, DNA či proteíny sa predsa vyznačujú veľkou mierou usporiadanosti. A to isté platí o bunkách, živých organizmoch či spoločenstvách organizmov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Príroda

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie